Marocký múr Západnej Sahary

Ostnatý drôt, elektrické ploty, tisíce ozbrojených vojakov a približne sedem miliónov nášľapných mín sa nachádzajú pozdĺž územia, ktoré väčšina sveta považuje za južnú časť Maroka. Tento pás zeme je však v skutočnosti sporné územie Západnej Sahary, pás neovládanej púšte južne od Maroka a severozápadne od Mauritánie.

Toto vojnou zmietané územie je rozdelené marockým múrom, 2 500 kilometrov dlhým, 3 metre vysokým opevneným valom alebo pieskovou stenou. Marocký múr, známy aj ako „Berm“, je 16-krát dlhší ako Berlínsky múr a je jednou z najväčších aktívnych vojenských bariér. Po celej dĺžke opevnenia sú rozmiestnené nášľapné míny, čo z neho zároveň robí najdlhšie mínové pole na svete.

Časť územia na západ od múru, pozdĺž Atlantického oceánu, kontroluje Maroko. Východnú stranu spravuje Front Polisario, saharské oslobodzovacie hnutie. Práve boj za nezávislosť Sahrawiov vyhnal v roku 1976 z tohto regiónu Španielsko, ktoré vládlo Západnej Sahare viac ako 90 rokov. Keď sa Španielsko stiahlo, Maroko prevzalo atlantické pobrežie a Mauretánia východnú časť, ktorú nakoniec ovládli saharskí bojovníci.

Maroko začalo v roku 1981 stavať cez toto územie múr, aby zabránilo vstupu partizánskych bojovníkov a utečencov zo Saharskej arabskej demokratickej republiky. Bariéra bola dokončená v roku 1987, a hoci sa nepriateľské akcie oficiálne skončili v roku 1991, múr je stále prísne strážený radarom a inými sledovacími zariadeniami. Napriek tomu sa Frontu Polisario občas podarilo úspešne preniknúť pod touto prekážkou.

Nášľapné míny pozdĺž valu spôsobili mnoho úmrtí a obetí medzi saharskými civilistami, z ktorých väčšina žije v utečeneckých táboroch na oboch stranách múru. Od roku 2008 sa tisíce saharských utečencov a medzinárodných aktivistov za ľudské práva každoročne schádzajú na demonštrácii s názvom Tisíc stĺpov a vytvárajú ľudskú reťaz na protest proti múru a požadujú jeho odstránenie.