Berlínsky múr predstavoval najsofistikovanejšie hraničné opevnenie v dejinách. Práve tu bola železná opona studenej vojny najnepreniknuteľnejšia. Predsa sa ju však ľudia pokúšali prekonať. Niektorým sa to podarilo, ale najmenej 140 pri tomto pokuse zabili.

V čase vzniku v roku 1961 išlo len o jednoduchý múr s ostnatým drôtom. V polovici 70. rokov už pozostával z vonkajšieho múru z betónových blokov, pričom ich vrch zakrývali segmenty pripomínajúce akési potrubie. Išlo o takzvaný Mauerfeindwärts, teda časť hraničného opevnenia, ktorá bola najbližšie k „nepriateľovi“ – Západu. Za ňou sa nachádzalo Todesstreifen, teda pásmo smrti skladajúce sa zo strážnych veží, signálnych drôtov, svetlometov, z pásu s pieskom a hliadkovacej cesty, ktorou prechádzali strážcovia hranice. Napokon nasledoval Hinterlandmauer, ďalší múr na východnej strane.

Toto hraničné pásmo prechádzalo prostriedkom Berlína zhruba zo severu na juh v dĺžke viac ako 42 kilometrov. Zvyšok západného Berlína obkolesovala podobná hranica v celkovej dĺžke zhruba 155 kilometrov. Dnes si už len ťažko vieme predstaviť zlovestnú atmosféru, ktorá sa nad hraničným pásmom musela vznášať. Historické fotografie ju zachytávajú iba čiastočne.

Po eufórii z otvorenia hraníc 9. novembra 1989 bol Berlínsky múr v návale vzrušenia chvatne rozobratý a zachovali sa len malé úseky. Najdôležitejší sa dnes nachádza na Bernauer Straße, kde sa zachovala časť vonkajšieho múru. Nachádza sa tu tiež oficiálny pamätník Berlínskeho múru s návštevníckym centrom a výstavou a aj krátky úsek zrekonštruovaného hraničného pásma spolu so zníženou strážnou vežou a Hinterlandmauer. Nedokáže síce v plnej miere prezradiť, ako vyzeralo skutočné hraničné pásmo, je to však jeho najvernejšie znázornenie.

Ďalšiu časť múru môžete vidieť v múzeu Topografia teroru a malý úsek dodnes stojí aj neďaleko železničného mosta na Liesenstraße. Z bývalého Hinterlanmauer sa zachovalo viacero pozostatkov, napríklad na Invalidenfriedhof, cintoríne v štvrti Mitte neďaleko kanála Berlín-Spandau.

Zrejme najnavštevovanejšou časťou Berlínskeho múru je East Side Gallery. Táto časť múru má takmer 1,2 km a preslávila sa mnohými maľbami, ktoré boli pôvodne výsledkom umeleckých iniciatív v roku 1990. Odvtedy ich však opakovane rekonštruovali a prerábali.

Na juhovýchodnom konci East Side Gallery sa nachádza súkromné múzeum venované múru s vizuálnou expozíciou.

Z 300 strážnych veží, ktoré kedysi stáli pozdĺž celého múru, prežilo len zopár, napríklad na Kieler Eck a Schlesischer Busch. Z bývalých hraničných priechodov je historicky najvýznamnejší priechod na Bornholmer Straße, pretože práve tu sa 9. novembra 1989 hranica po prvý raz otvorila. Dnes sa na tomto mieste nachádza pamätník a informačné panely.

Najlegendárnejším zo všetkých berlínskych hraničných priechodov je však Checkpoint Charlie. Na tomto priechode sa odohrali niektoré z tých najdramatickejších okamihov studenej vojny, keď sa počas berlínskej krízy v októbri 1961 proti sebe postavili americké a sovietske tanky, ale k žiadnemu útoku nedošlo. Dnes vyzerá miesto úplne inak. Stále ním prúdia ľudia, no replika hraničnej búdky je už len obľúbenou zástavkou na zhotovenie selfies a celé okolie je plné obchodov so suvenírmi. Nachádza sa tu aj Mauermuseum – Museum Haus am Checkpoint Charlie, v ktorom nájdete niekoľko pozoruhodných artefaktov.

Tí, čo sa chcú vydať po stopách pôvodného múru, môžu nasledovať oficiálnu značenú trasu. Najlepšie spravíte, ak sa po nej vydáte na bicykli a vyčleníte si na to niekoľko dní. Môžete si stiahnuť aj aplikáciu, ktorá je zadarmo a poskytne vám cestou rôzne podrobnosti (v angličtine) a historické fotografie.