Matenadaran

Arménsko má bohatú tradíciu scriptórií už viac ako tisícročie. Počas celého stredoveku bolo mnoho arménskych skrípt nájdených v mestách na pobreží Stredozemného mora, pri jazere Van (Turecko), v meste Jugha (Azerbajdžan), Tatev a na mnohých ďalších miestach. Ilustrované rukopisy boli zvlášť cenené, pretože boli vymaľované skutočným zlatom alebo striebrom.

Arménsko má nanešťastie dlhú históriu invázií a jeho knižnice boli mnohokrát vyplienené a vypálené. Unavení z tohoto stavu sa v roku 1959 sovietska arménska vláda rozhodla zakročiť a postavila mohutnú pevnosť na kopci v centre hlavného mesta s obrovským trezorom hlboko v zemi za účelom zhromaždiť čo najviac rukopisov.

Tak sa zrodil inštitút antických rukopisov: Mesrop Mashtots Institute. Názov je veľmi kostrbatý a ťažkopádny a od tej doby sa všeobecne nazýva Matenadaran, čo je kombináciou arménskych slov pre „pergamen“ a „úložisko“. Pred budovou stojí socha menovca ústavu, Mesrop Mashtots, vynálezcu arménskej abecedy.

Medzi 23 000 rukopismi a 500 000 ďalšími dokumentami (cisárske a katolické dekréty, archívne periodiká, náboženské a teologické práce, spevníky, učebnice, …) nájdeš v najtemnejšie a najstaršie texty z ranného stredoveku. Existuje tu Lazariánske evanjelium z 9. storočia a tiež väzba z evanjelia zo 6 storočia vyrezávaná v slonovine. Evanjelium Vehamor, pravdepodobne pochádzajúce zo 7. storočia, je najstarším známym úplným arménskym rukopisom na svete. V inštitúte sú uschované aj rukopisy v iných jazykoch, od gréčtiny po etiópštinu a niektoré diela renomovaných zahraničných autorov, ktoré sa takmer stratili v histórii. Diela týchto autorov sú uložené v Metenadarane ako arménsky preklad.