Mundaneum

Mundaneum bol skutočne ambiciózni projekt. Belgický právnik Paul Otlet ho založil v roku 1910 spolu s držiteľom Nobelovej ceny za mier Henrim La Fontainom. Ich snom bolo zhromaždiť všemožné ľudské znalosti na malých papierových kartičkách. Zbierka mala byť centrom “Svetového mesta”, ktoré navrhol architekt Le Corbusier a ktoré by znalosťami nazhromaždenými v miestnych knižniciach, múzeách a univerzitách inšpirovalo celý svet.

Pre zaradenie všetkých dokumentov do štrukturovanej kartotéky vymyslel Otlet vlastný systém tzv. medzinárodného desatinného triedenia. Nasledujúce desaťročia vytváral neustále sa rozrastajúci tým zamestnancov katalóg čítajúci cez 12 miliónov kartičiek, na ktorých boli zapísané obsahy kníh a odborných časopisov. S takto obrovským množstvom zdrojov sa Otlet rozhodol, že bude za poplatok poskytovať podklady na výskum. Ročne k nim poštou a telegrafom prichádzalo okolo 1500 žiadostí o vyhľadaní informácii.

Keď sa papierový systém stal v roku 1934 neúnosným, začal Otlet dúfať, že by mohli prejsť na nový systém, kde by sa sa jednotivé informácie dali získavať na diaľku. Belgická vláda však jeho návrh nepodporila. S príchodom druhej svetovej vojny bolo Mundaneum presunuté do menších priestorov a nakoniec z finančných dôvodov celkom uzavreté. Počas okupácie Belgicka zničili nacisti tisíce dební s kartičkami z Mundanea a vyvesili v ňom vlastné umelecké diela.

Otlet zomrel v roku 1944, kedy už bolo Mundaneum i Svetové mesto len spomienkou. Teraz je Otlet považovaný za jedného z predchodcov informatiky. Jeho vízia databázy informácii, v ktorom by sa dalo hľadať na diaľku, bola predzvesťou vzniku informatiky.

To, čo z Mundanea zostalo – knihy, plagáty, dokumenty a šuplíky plné katalogizačných kartičiek, sú teraz vystavené v múzeu Mundanea v meste Mons.