Muynak

Muynak je mesto obklopené púšťou na západe Uzbekistanu. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o jedno z mnohých sovietskych miest, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu upadajú. Pri bližšom pohľade si však nemožno nevšimnúť, že na Muynak-u je niečo zvláštne.

Po celom meste možno vidieť zobrazenia rýb na nástenných maľbách, mozaikách, plagátoch vybielených od slnka, a dokonca aj na vstupnej tabuli do mesta. Pred vládnou budovou stojí pamätník rybárskej lode a krajinou sa tiahne množstvo zatvorených tovární na konzervovanie rýb – ale na dohľad nie je ani jedna vodná plocha.

Muynak bol kedysi skutočne významným rybárskym mestom, ale voda, na ktorej sa mesto kedysi nachádzalo, už dávno ustúpila. Bola to ekologická katastrofa Aralského mora, ktorá tento rybársky prístav zmenila na slnkom spálené mesto obklopené púšťou. Zmenšovanie Aralského mora sa považuje za jednu z najzávažnejších antropogénnych ekologických katastrof všetkých čias. Kedysi jedno zo štyroch najväčších jazier na svete sa od 60. rokov 20. storočia zmenšilo na 10 % svojej pôvodnej veľkosti.

Žiadne iné mesto v okolí Aralského mora nebolo touto katastrofou postihnuté vážnejšie ako Muynak. Okraj vody je teraz od mesta vzdialený viac ako 150 km a bývalá rybárska flotila Muynak-a sa nachádza v surrealistickom prostredí uprostred púšte. Je to bizarný, takmer postapokalyptický zážitok pozorovať baktrijské ťavy, ktoré sa potulujú okolo hrdzavejúcich lodí.

Keď začalo jazero ustupovať, rybári najprv sledovali okraj vody, ale po čase stúpajúca úroveň slanosti zmenšujúceho sa jazera vyhubila celú populáciu rýb. Lode jednoducho zostali uprostred púšte. Odvtedy bolo z púšte vyzdvihnutých niekoľko lodí, ktoré teraz odpočívajú na “cintoríne lodí” na okraji mesta. Keďže rybolov už nebol pre mesto zdrojom príjmov, počet obyvateľov začal na viac ako tri desaťročia neustále klesať. Za posledných 10 rokov sa na starom dne Aralského mora našla ropa a zemný plyn a množstvo vrtných súprav teraz zaberá prázdnu púšť okolo mesta Muynak. V súčasnosti sa zdá, že mesto je živšie, s množstvom nových stavieb a budov na hlavnej ulici.

Väčšina zostávajúceho obyvateľstva je zapojená do bavlnárskeho priemyslu v širšom regióne, ktorý paradoxne v prvom rade spôsobil katastrofu Aralského mora. Katastrofu Aralského mora by bolo možné ľahko zvrátiť, keby sa rieky, ktoré kedysi napájali more – predovšetkým rieka Amu Darja – už neodvádzali na zavlažovanie bavlníkových polí. Žiaľ, keďže hospodárstvo Uzbekistanu je dosť slabé a na chudobnom západe krajiny nie sú k dispozícii alternatívne zdroje príjmov, opätovné naplnenie Aralského mora sa zdá byť veľmi nepravdepodobné.