Igorotovia z kmeňa Sagada na ostrove Luzon na severe Filipín už viac ako 2 000 rokov zavesia svojich mŕtvych na svahy hôr, aby boli bližšie k duchom predkov. Starší ľudia si sami vyrezávajú rakvy a maľujú na ne svoje mená. Rakvy sa zavesia na úbočia hôr pomocou kovových trámov a tyčí, ktoré sa zatĺkajú do skaly a na koncoch sa vyhnú smerom nahor, aby vytvorili akúsi kolísku, na ktorú sa položí rakva.
Staršie rakvy majú približne 1 meter – dnes sú zvyčajne dvakrát väčšie – a kosti tiel sa do nich často lámali do embryonálnej polohy s kolenami pritiahnutými k brade, pretože sa verilo, že je prospešné opustiť tento svet rovnakým spôsobom, akým naň človek prišiel. Pred pohrebom sa mŕtvola priviaže povrazmi k drevenej stoličke známej ako „stolička smrti“ a prikryje sa prikrývkou. Umiestni sa tvárou k dverám a niekoľko dní sa konzervuje pomocou dymu, aby jej príbuzní mohli vzdať poslednú úctu. Telo sa potom upraví do embryonálnej polohy, zabalí do ratanových listov a vloží do rakvy, ktorá sa opäť zabalí do prikrývky. Keď sa smútiaci zhromaždia, rakva sa zavesí na svah a môže z nej pritom vytiecť krv alebo telesné tekutiny. Prvá osoba, na ktorú táto tekutina alebo krv kvapne, vraj bude požehnaná šťastím. Časom sa rakvy môžu poškodiť a rozpadnúť, ale mnohé z nich vydržali stáročia. Predsa sa však odporúča nechodiť pod ne a obdivovať ich len z diaľky.
Pohrebné rituály, ktoré predchádzajú poslednému odpočinku mŕtvych, sa môžu líšiť. Niekde smútiaci a rodina zosnulého spievajú žalmy a piesne až desať dní a počas každého smútočného dňa sa zabije jedno prasa ako obeta. Päť dní po uložení rakvy sa smútiaci vydajú na púť k rieke, kde obetujú kurča a zároveň sa pomodlia za svojho mŕtveho. Iní vykonávajú smútočný obrad, pri ktorom spievajú traja muži (známy ako baya-o), a po ňom nasleduje žalospev (menbaya-o) a dve obety zvierat: dve prasatá a tri kurčatá (rituál sangbo) a jedno prasa (rituál sedey). Obrad sa ukončí piesňou za mŕtvych známou ako dedeg. Po ukončení rituálu synovia a vnuci odnesú zosnulého na miesto posledného odpočinku. Hoci sa ustavične vyskytujú problémy so zakonzervovaním truhiel a s vykrádaním hrobov, visiace rakvy sú stále prístupné pre tých, ktorí ich chcú navštíviť,
V lete trvá cesta z Manily do Sagady asi 6 hodín autobusom alebo autom. V období dažďov je cesta dvakrát dlhšia a môže sa stať, že cesty budú kvôli záplavám uzavreté.
