Ostrov Vozrozhdeniya
Ostrov Vozrozhdeniya v Aralskom mori slúžil počas studenej vojny ako tajné sovietske zariadenie na testovanie biologických zbraní.
Región
Karakalpakstán
Karakalpakstan je autonómna republika Uzbekistanu, kde púšte, staré pevnosti a vysychajúce Aralské jazero formujú jednu z najdramatickejších krajín Strednej Ázie. Nukus ukrýva výnimočnú zbierku avantgardného umenia, ktorá prežila ďaleko od hlavných kultúrnych centier.
Zobraziť detaily regiónu
Skryť detaily regiónu
Základné informácie
- Miestny názov
- Qoraqalpog'iston Respublikasi
- Hlavné mesto
- Nukus
- Úradné jazyky
- karakalpačtina, uzbečtina
- Rozloha
- 160 000 km²
- Počet obyvateľov
- 2 015 000
- Hustota obyvateľstva
- 12,59 / km²
Cestovanie a praktické informácie
- Víza*
- Víza nie sú potrebné
- Max. doba pobytu*
- 30 dní
- Platnosť pasu*
- Platný pre obdobie pobytu
- Mena*
- Uzbecký som (UZS)
- Kurz (za 1 € dostanete)*
- UZS: 13761.813 Soʻm
- Smer jazdy*
- vpravo
- Medzinárodný vodičský preukaz
- podľa Viedenského dohovoru
Technické a kontaktné údaje
- Oficiálny web
- sovminrk.gov.uz
- ISO kódy*
- ISO 3166-1 alpha-2: UZ · ISO 3166-1 alpha-3: UZB · ISO 3166-1 numeric: 860 · ISO 3166-2: UZ-QR
- Hranica s*
- Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkmenistan, Afganistan
- Doména*
- .uz
- Telefónna predvoľba*
- +998
- Napätie a frekvencia*
- 220 V / 50 Hz
Indexy a dátový kontext
- Daň*
- 20%
- HPI Index*
- 54.1
- HDI*
- 0.727
- Gastronómia
- TasteAtlas
- Alternatívne názvy
- قرقل باغستان, Karakalpakstan, Karakalpaksztán, カラカルパクスタン共和国, Qaraqalpaqstan, Karakałpacja, Caracalpaquistão, Каракалпакстан, Karakalpacko, Karakalpakistan, Qoraqalpogʻiston, 卡拉卡爾帕克斯坦共和國
Obrysová mapa
Hodnoty označené * sú zdedené z nadradeného územia.
Predstav si svoju najhoršiu nočnú moru, ktorá zobrazuje vrchol studenej vojny. Pravdepodobne vyzerá ako nebezpečný súdruh, hrajúci si so smrteľnými chorobami, o ktorých sme si mysleli, že už dávno vyhynuli. A tak veľmi podobne vyzeral ostrov Vozrozhdeniya len pred niekoľkými desaťročiami.


V roku 1948 Sovieti otvorili na ostrove v Aralskom mori malé laboratórium. Predtým, ako Aralské more začalo minúť, vykonávali tímy vedcov prísne utajené práce a testovanie s niektorými najsmrteľnejšími chorobami, aké kedy ľudstvo poznalo. Počas nasledujúcich 40 rokov tu vyrástol kompletný výskumný a testovací komplex. Okrem bunkrov a laboratórií na ostrove Vozrozhdeniya vyrástli nové obytné priestory pre vojakov a vedcov. K dispozícii bolo kompletná infraštruktúra s kaviarňami, športovým štadiónom, klubmi či kultúrnym domom. Mysleli samozrejme aj na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vzdelávanie.

Na ostrove Vozrozhdeniya sa uskutočnili otvorené testy s ovčími kiahňami, botulotoxínom, týfusom, brucelózou, antraxom či bubonickým morom, známym ako Čierna smrť, ktorá pustošila svet v 14. storočí. Vedci dúfali, že keď sú na ostrove, tak izolácia zabráni úniku smrteľných chorôb.
Uvádza sa, že v 80. rokoch bolo z Afriky odvezených 500 opíc prostredníctvom ministerstvom zahraničného obchodu ZSSR. Tie boli podrobené biologickým testom a nakazené mikrobiálnym kmeňom tularémie. Ich telá nakoniec boli len spálené a zakopané na ostrove.









Vedci tu testovali aj špeciálne upravený kmeň antraxu: Anthrax-836, čo je špeciálna “bojová” morová baktéria. Testovaním sa zistilo, že stačí vypustiť 100kg upraveného antraxu v husto obývanej časti a baktérii podľahne približne 3 milióny ľudí. Pri testovaní došlo aj k nehode, keď vírus rozprašovali lietadlom, tak po smere vetru sa dostali spóry aj mimo oblasti. Viac si môžeš prečítať na wikipedii.
Po páde Sovietskeho zväzu bolo zariadenie opustené v zhone a všetko nechali tak, vrátane kompletne vybavených laboratórií, ktoré ostali bez personálu. Testované zvieratá z klietok vypustili do voľnej prírody, časť komplexu vyhodili len tak do vzduchu a stovky barelov s chemikáliami zakopali náhodne do zeme. Keď sa ostrov Vozrozhdeniya začal meniť na púšť a more pomaly zmizlo kvôli sovietskym zavlažovacím projektom, kedysi izolovaný ostrov sa stal súčasťou pevniny.

Kvôli obávam, že na ostrove mohli ešte stále existovať smrteľné patogény, sa tím Rusov vydal späť na miesto za účelom dekontaminácie prostredia. Podľa ich správy z roku 2001 zneutralizovali a zneškodnili cca 200 ton uloženého antraxu a všetko bolo v poriadku. Ďalšia správa z roku 2005 však ukázala, že v zariadení sa nachádzajú stále pozostatky vrátane skúmaviek so vzorkami pre vykonávanie pokusov na zvieratá.











O tejto téme sa už dá dnes dohľadať dostatok informácii, ktoré by obsiahli možno aj na vydanie samotnej knihy, ale pre návštevu oblasti netreba žiadne špeciálne povolenie. Oblasť je úplne opustená a nik ju nestráži. A je návšteva bezpečná? Táto otázka ostáva stále otvorená.








