Karakalpakstán

Karakalpakstán na severo-západe Uzbekistanu síce obýva len asi 5% populácie, ale tvorí viac ako tretinu rozlohy krajiny (166 590 km²). Veľkú šasť územia pokrýva Aralské jazero a rastúca púšť, ktorá nahrádza jeho vodu, ale medzi tým sú veľké kaňony, monumenty Hodvábnej cesty, prírodne rezervácie s rastúcou populáciou kriticky ohrozených druhov, nádherné archeologické náleziská či múzeum svetovej úrovne. Karakalpakská autonómna sovietska socialisticka republika, bola autonómnou republikou v Sovietskom zväze až do svojho začlenenia do Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky, v roku 1932. Karakalpakstán si zachovala formálnu suverenitu svojho predchodcu aj po získaní nezávislosti Uzbekistanu v roku 1990.

Článok 74, kapitola XVII, Ústava Uzbekistanu, stavuje že: „Karakalpakstanská republika má právo odtrhnúť sa od Uzbeckej republiky na základe celoštátneho referenda usporiadaného ľudom Karakalpakstánu.“ Takéto referendum sa však zatiaľ neuskutočnilo. V júli 2022 vypukli v regióne veľké protesty proti navrhovanej ústavnej zmene, ktorá by zbavila Karakalpakstán jeho autonómie.

Formálne ma Karakalpakstán vlastný parlament i vládu, vlajku, erb, hymnu a karakalpakština (je bližšie ku Kazachom ako k Uzbekom) je oficiálnym jazykom. V praktickej rovne však o všetkých podstatných záležitostiach v oblasti ekonomiky, politiky i bezpečnosti rozhoduje centrálna vláda v Taškente.

Názov Karakalpakstán je odvodený od troch slov: „kara“ – čierny, „kalpak“ – klobúk, „stan“ – miesto, teda miesto pre ľudí s čiernymi klobúkmi. Názov vznikol podľa tradičnej pokrývky hlavy miestneho obyvateľstva, čierneho klobúka z ovčej vlny.

Uzbekistan je bezpochyby srdcom Hodvábnej cesty, ale tie isté obchodné cesty viedli ďalej cez územie dnešného Karakalpakstánu. Obchodníci cestovali cez karakalpakstanskú náhornú plošinu Ustyurt na ceste ku Kaspickému moru a na náhornej plošine môžete dodnes navštíviť ruiny karavanseraja Beleuli s pôsobivým kamenným portálom a zvyškami obytných priestorov.

V srdci Karakalpakstánu stojí za navštívenie Ellik Kala (50 pevností), skupina starovekých citadiel. Lokalita, ktorú UNESCO označilo za zlatý prsteň Khorezmu (starovekého kráľovstva, ktorého hlavným mestom bola Chiva), obsahuje paláce, pevnosti, opevnenia, pričom niektoré sú staré viac ako 2 000 rokov. Hlinené pevnosti sú roztrúsené po krajine a pochádzajú zo štvrtého storočia pred naším letopočtom, keď bol región úrodnou kotlinou. Predsovietska, predmongolská, predislamská civilizácia, ktorá tu bola, zostáva akýmsi tajomstvom, hoci pravdepodobne bola zoroastrianská, monoteistické perzské náboženstvo založené v šiestom storočí pred Kristom. „50 pevností“ je približný údaj, pretože ešte neboli všetky objavené.