Oficiálne pôsobila jednotka 731 ako píla v Japonskom okupovanom Mandžusku. Miestni zamestnanci často dostávali dodávky maruti (polien). Z komínov stúpal dňom i nocou čierny dym.
V skutočnosti sa však o pílu nejednalo. Išlo o výskumnú jednotku, ktorá vyvíjala biologické zbrane, prevádzala smrtiace pokusy a mučila ľudí, teda spomenuté „polená“. Jednotka bola založená roku 1936 a pôsobila počas druhej čínsko-japonskej vojny až do konca druhej svetovej vojny. Útvar pôsobil pod záštitou japonského cisára Hirohita.
Zverstvá v jednotke 731 sa prevádzala najmä na čínskych a ruských obyvateľoch. Výskumníci v laboratóriách skúmali následky straty krvi pri amputáciách. Pacientov nakazili chorobami ako kvapavka alebo syfilis a potom na nich prevádzali vivisekciu (pitvanie za živa) a sledovali jej následky. Počas operácii nedostávali pacienti žiadne anestetiká.
Japonci zvrhávali na čínske dediny bomby s antraxom, blchami nakazených kiahňami, týfusom, cholerou či morom, aby tak čo najviac zvýšili úmrtnosť a devastáciu. Členovia jednotky 731 taktiež šírili nákazu medzi hladnými deťmi tím, že im ponúkali kontaminované jedlo či sladkosti.
Hoci bol útvar 731 držaný v maximálnej tajnosti, je ťažké odhadnúť, koľko osôb tu skutočne zomrelo. Pokiaľ berieme v úvahu kontamináciu poľnohospodárskej pôdy a vody, ktorá bola spôsobená nakazenými bombami, môžeme obete pravdepodobne rátať na stovky či tisíce.
Keď v roku 1945 kapitulovalo, pracovníci jednotky 731 z miesta okamžite utiekli, ale ešte sa snažili zničiť čo najviac dôkazov.
Cez ich snahu sa však časti zložky zachovali, vrátane „ľadového laboratória“ (tu boli obete vystavované extrémnym mrazom), miestnosti určené na množenie krýs a spaľovne, kde prebiehali kremácie obetí. V roku 1985 bola jednotka 731 otvorená ako múzeum. V dvoch poschodiach tu sú vystavené fotografie a lekárske nástroje pripomínajúce dobu, na ktorú by Japonsko najradšej zabudlo, ktorú však Čína nezabudne nikdy.
