Ostrov Champ

Ak budete mať niekedy možnosť navštíviť Arktídu, určite sa zastavte na tomto zvláštnom ostrove v súostroví Františka Jozefa. Ruský ostrov Champ s rozlohou 374 km² je jedným z najodľahlejších miest na našej planéte. Svoje meno dostal podľa Williama C. Champa, vedúceho záchrannej operácie, ktorá sa v roku 1905 vydala hľadať polárnu expedíciu Fiala Zeiglera.

Málokto by však toto miesto považoval za nezvyčajné, ak by sa tu nenachádzali jedinečné skaly. Neúrodná krajina tohto odľahlého ostrova je posiata kamennými guľami s veľkosťou od niekoľkých milimetrov až po niekoľko metrov. Niektorí jeho návštevníci tieto jedinečné útvary nazvali „gigantickými guľami“ alebo „loptami bohov“.

Vyzerajú tak dokonale, že by sa dalo predpokladať, že ich vytvorili ľudia, ktorí tu kedysi žili, ale ostrov nebol nikdy predtým osídlený. Vedci sa zhodujú, že kamene sa museli objaviť prirodzene, ale nie je jasné, ako presne. Zdá sa, že každý geológ, ktorý ostrov navštívil, má pre tento nezvyčajný jav vlastné vysvetlenie.

Niektorí sa domnievajú, že tieto gule sa objavili ako balvany, ktoré vyplavili pobrežné vody, čo by mohlo vysvetľovať pôvod malých zaoblených guľôčok – nie však obrovských gúľ, ktoré sa našli na ostrove Champ.

Ďalšie rozšírené vysvetlenie hovorí, že kamenné gule vznikli pod vodou a že majú v sebe organické jadro. „Domnievam sa, že vznikli v morskej vode, v mäkkých usadeninách zo zvyškov mušlí, ktoré kedysi uviazli v piesčitom dne,“ povedal rakúsky geológ Sepp Fridhubera. „Lastúry sa skladali z kvarcitu – sedimentárnej horniny, ktorá vplyvom tepla alebo tlaku nadobúda podobu kryštalickej štruktúry, a markazitu – minerálu, ktorý je zlúčeninou ako výsledok chemických reakcií železa a síry.“ Ako hovorí, analýza ukázala, že práve markazit bol hlavným spojovacím prvkom v guliach. Po tom, ako sa Zem Františka Jozefa vynorila z morských hlbín a ľadovce, ktoré sa začali topiť, začali erodovať, sedimenty sa rozrušili a zmenili sa na tieto kamenné formy.

Podľa ruského polárnika Viktora Bojarského sú gule vytvorené z pieskovca, čo môže poukazovať na ich organický pôvod: „Ide o mäkký pieskovec, ktorý sa môže poškodiť. Tí, ktorí boli na ostrove, si všimli, že niektoré veľké balvany sa rozlomili na dve polovice a najväčší balvan sa každým rokom rozpadá viac a viac.“

Vďaka týmto jedinečným útvarom sa ostrov stal obľúbeným cieľom turistov, ktorí navštevujú Arktídu. Podobne ako vietor a voda, aj turistický ruch môže viesť k ďalšiemu postupnému rozrušovaniu týchto skál. A nie je to len kvôli nadmernému osahávaniu alebo foteniu selfie – niektorí turisti si dokonca trúfli vziať si niekoľko kameňov na pamiatku.

Zaujímavé je, že podobné prírodné úkazy sa našli aj na ostrove Heiss z toho istého súostrovia a v iných častiach sveta, napríklad na Kryme, v Kazachstane (Torysh), v USA (Rock City, Kansas) a na Novom Zélande (Moeraki Boulders).