Pamätník gulagu Perm-36

Systém gulagov sa spája so Stalinovými čistkami v 30. rokoch aj neskôr. Väčšina neľudských pracovných táborov z tých čias už dávno zmizla prakticky bez stopy, toto miesto je však z viacerých dôvodov výnimkou. Vzniklo pomerne neskoro, v roku 1946, a a na rozdiel od ostatných gulagov ho po Stalinovej smrti nezavreli, ale ďalej fungovalo ako “nápravná pracovná kolónia” a od roku 1972 aj ako tábor pre politických väzňov. Túto funkciu prestalo plniť až v roku 1987 a o rok neskôr ho úplne zatvorili. Pozoruhodné je, že ho nezrovnali so zemou, ale zachovali, a dnes je tak jediným bývalým gulagom, ktorý sa zmenil na pamätník a otvoril pre návštevníkov.

Pôvodne ho spravovala nezávislá organizácia. Dostala sa však do problémov, keď Putin sprísnil legislatívu týkajúcu sa mimovládnych organizácií a nazval ich zahraničnými agentmi. Lokalita bola označovaná za ohrozenú a v roku 2015 sa musela po odstavení od vody a elektriny zatvoriť. Nezostala však zavretá dlho, prešla do rúk štátu a dnes je oficiálne Štátnou nezávislou kultúrnou inštitúciou regiónu Perm. Namiesto tohto dlhočizného názvu je však známa skôr ako Perm-36, čo bolo kódové označenie tohto odľahlého miesta v sovietskych časoch, hoci sa nachádza zhruba 120 kilometrov od Permu západne od Uralu.

Po prechode do rúk štátu v roku 2015 sa zdvihla vlna kritiky Západu aj ruskej opozície, že ide o politický krok s cieľom “očistiť” temnú minulosť gulagu. Súčasná expozícia naozaj zdôrazňuje, že sa sem umiestňovali “kriminálnici” a “nacionalisti” (napríklad Ukrajinci), ale skutočnosť, že išlo o sovietsky systém politického útlaku, sa nezametá pod koberec.

Pôvodná nezávislá expozícia sa čiastočne zachovala, len sa pozmenila a doplnila o ďalšie výstavy, približujúce napríklad zakázané knihy alebo dôvody, pre ktoré sem politických väzňov posielali. Hlavnou atrakciou je samotná budova vrátane ciel, strážnych veží a niekoľkých plotov okolo dvoch pozemkov – jeden je “striktný” tábor a druhý je “špeciálny” tábor (teda ešte prísnejší).