Národný pamätný park Recsk

V rokoch 1950 až 1953 riadil maďarský Úrad na ochranu štátu (Államvédelmi Hatóság, alebo ÁVH, tajná polícia) tábor nútených prác pri mestečku Recsk. Bol založený bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia a rozšíril model gulagu Jozefa Stalina do vtedajšej komunistickej krajiny. Približne 1 500 politických väzňov bolo uväznených v barákoch a za ostnatým drôtom, kde denne museli vykonávať 12 až 14 hodín ťažkej práce v neďalekej bani – všetko na základe vykonštruovaných obvinení.

Po Stalinovej smrti v roku 1953 maďarský premiér Imre Nagy tento tábor nútených prác (spolu s mnohými podobnými zariadeniami) zrušil a tábor bol zbúraný. Ešte žijúci väzni boli prepustení, ale počas komunistickej éry mali zakázané o pracovnom tábore hovoriť. Poloha tábora bola znovuobjavená v 90. rokoch 20. storočia na základe výpovedí bývalých väzňov, ktoré boli použité aj na rekonštrukciu táborových budov.

Jedným zo známych väzňov bol György Faludy, maďarský básnik, spisovateľ a literárny prekladateľ, ktorý o svojich útrapách v Recsku napísal autobiografiu s názvom Moje šťastné dni v pekle , alebo Pokolbéli víg napjaim. Román bol napísaný v rokoch 1961 – 1962 v Londýne, v Maďarsku mohol byť vydaný až v roku 1987. Len o dva roky neskôr priniesla revolúcia pád komunizmu a politické zmeny v Maďarsku, ktoré umožnili premeniť miesto pracovného tábora na pamätník, ktorého realistické zobrazenie brutality gulagu je dodnes šokujúce a trýznivé.