Park nespavcov (El Parque de los Desvelados)

Vysoko v kopcoch nad Estella-Lizarra v južnej Navarre, po neoznačených poľných cestách a cez vŕzgajúci železný plot, sa nachádza jedinečná umelecká inštalácia: na malom poli a na kopcoch leží tucet obrovských lebiek spolu so zničenými vozidlami. Dielo vytváral umelec Luis García Vidal od roku 1971 a až do svojej smrti v roku 2008 ho neustále dopĺňal, viackrát sa na miesto vracal, aby doplnil ďalšie časti a opravil tie predchádzajúce.

Park bol vybudovaný v dvoch fázach. Prvú, očividne makabróznejšiu fázu tvorili početné sochy lebiek, niektoré veľké, iné vysoké, niektoré zavesené ako strašiaky na dlhých tyčiach, iné takmer ukryté v kríkoch. Sú vyrobené z pletiva prepleteného vetvami miestnej rastliny, Sumachu garbiarskeho (Rhus coriaria). To bolo natiahnuté na podklad zo sadry a potom natreté bielou a čiernou farbou, aby vyzerali ako lebky.

Druhá fáza je novšia a menej morbídna, ale napriek tomu plná podtextu, ktorý každého diváka prinúti pochybovať o svojej smrteľnosti. Tvorí ju séria vozidiel, od áut až po detské kočíky, v rôznom stave deštrukcie. Sú na nich pripevnené tabuľky s odkazmi ako “Smrť má rada autá” a “Keď budem dospelý, chcem byť futbalistom, ak mi to osud dovolí”. Súhrnný efekt rôznych diel roztrúsených po celom parku ponúka istú zádumčivú meditáciu o nevyhnutnosti a prekvapivosti smrti.

Mnohé zo starších umeleckých diel medzičasom schátrali. Na niektorých fotografiách vidno umelca pri práci v parku, ako stavia diela, ktoré tam už nie sú. Umelec sa v rozhovore v roku 2006 sťažoval, že návštevníci parku na ne niekedy skáču a ničia ich alebo poškodzujú.

Vidal venoval projekt svojmu bratovi Miguelovi, ktorý zomrel v roku 1991. Od smrti samotného umelca v roku 2008 sa nezdá, že by niekto pokračoval v pridávaní nejakých diel alebo opravoval diela, ktoré tam už sú, čo dodáva už aj tak strašidelnému priestoru pochmúrnu atmosféru rozkladu.