Názov tohto mesta je už navždy spätý s hrôzami vojny, ktoré mali v tomto prípade podobu leteckého bombardovania civilného obyvateľstva. Nešlo o prvé takéto bombardovanie – zažilo ho napríklad aj neďaleké Durango, ale spôsob, akým sa 26. apríla 1937 vykonal útok na Gurnica, bol dovtedy nevídaný a stal sa vzorom pre nálety na mestá počas celej druhej svetovej vojny.
Operáciu Guernica uskutočnila nemecká nacistická letka Legion Condor. Útok trval tri hodiny. Prvá vlna bombardérov zhodila ťažké a vysoko výbušné bomby a tie mali „otvoriť“ budovy. Po nej nasledovala druhá vlna lietadiel s ľahšími zápalnými bombami, ktoré rozpútali inferno. Táto nehanebná metóda mala za cieľ spôsobiť čo najväčšie škody čo „najúspornejším“ spôsobom.
Jej otestovanie na Guernica malo taký „úspech“, že ju Nemecko využilo takisto v druhej svetovej vojne pri útokoch na Britániu – aj bombardovanie Coventry prebiehalo podľa rovnakého vzorca. Napokon sa však obrátila proti Nemecku, keď ju využili aj Spojenci, a to v oveľa väčšom rozsahu pri bombardovaní Hamburgu a Drážďan.
Presný počet obetí bombardovania Guernica je predmetom sporov, lebo pôvodné číslo 1 500 mohlo byť nadhodnotené. Na také malé mesto však boli straty tak či tak nesmierne. Okrem toho nálet zrovnal so zemou až 85 percent budov. Hrôzy Guernica sú zobrazené aj na slávnej maľbe Pabla Picassa s rovnakým názvom. Jeho Guernica je jedným z najznámejších umeleckých diel modernej doby. Jej reprodukcie dnes zdobia celé znovu postavené mesto (originál je vystavený v Madride).
Neďaleko stanice je protiletecký kryt, ktorý útok prežil, a po zrekonštruovaní ho otvorili pre verejnosť. Mimo toho je dnešná Guernica tichým, ale príjemným mestečkom presiaknutým baskcickou kultúrou. Kde-tu môžete stále natrafiť na grafity alebo vlajky odkazujúce na ETA, baskickú separatistickú teroristickú organizáciu, čo tu kedysi mala svoju základňu.
