Pláž mušlí

Pláž mušlí je jednou z dvoch pláží na svete, ktoré sú celé tvorené mušľami, a vznikla vďaka jedinečnej kombinácii geografických podmienok, podnebia a morskej flóry.

Pláž mušlí sa nachádza na úzkom priesmyku v Žraločej zátoke, zvláštnom zálive na pobreží Západnej Austrálie. Žraločia zátoka je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO vďaka množstvu unikátnych morských živočíchov, ktoré sa nachádzajú v jej vodách a v jej blízkosti – vrátane dugongov (príbuzných kapustňákov), indopacifických delfínov skákavých (ktorí používajú nástroje – konkrétne huby – na ochranu svojich nosov, kým prehľadávajú morské dno a hľadajú potravu), rôznych veľrýb a žralokov veľrybích a najväčšej banky morskej trávy na svete. To posledné sa môže zdať málo, ale prispelo to k vzniku pláže mušlí.

Pláž mušlí sa tiahne okolo južného konca zátoky L’Haridon Bight, jedného z najvnútornejších úsekov Žraločej zátoky. Keďže ide o záliv s podnebím, v ktorom je viac odparovania ako zrážok a ktorý sa nachádza vo väčšom zálive s mohutným porastom morskej trávy blokujúcim príliv a odliv, L’Haridon Bight sa môže pochváliť dvojnásobnou slanosťou v porovnaní s oceánom. To sa nazýva “hypersalinita” a je to priaznivé pre prežitie niektorých morských živočíchov – ako napríklad lastúrnikov – a nepriaznivé pre iné – ako napríklad, ja neviem, živočíchy, ktoré sa živia lastúrnikmi.

Takto bol L’Haridon Bight po tisíce rokov skutočným rajom pre lastúrniky, ktorý umožňoval malým lastúrnikom rozmnožovať sa, prosperovať, umierať a ich schránky vyplaviť na pobrežie znova a znova a znova, a to toľkokrát, že vznikla oslnivá snehobiela pláž dlhá 110 kilometrov a široká 10 metrov.

Množstvo hmoty zo škrupín lastúrnikov, ktoré tu vzniká, je také veľké, že sa zlisuje do špeciálnej formy vápenca nazývaného coquina, ktorý sa v okolí pláže mušlí ťažil na stavbu budov v neďalekom Denhame, kým v roku 1991 nezačala platiť ochrana UNESCO. Aj dnes sa udeľujú špeciálne licencie na ťažbu mušlí ako zdroja vápnika na mulčovanie a krmivo pre hydinu.