Houtman Abrolhos

Nízko položené ostrovy v Indickom oceáne majú jeden zvláštny osud: prinášajú smolu. Možno ste už počuli o strašnom osude šesťdesiatich otrokov, ktorí v roku 1761 po stroskotaní lode uviazli na ostrove Tromelin: keď sa ich po pätnástich rokoch konečne niekto pokúsil zachrániť, nažive ich zostalo len osem… Ale zákerné súostrovie Houtman Abrolhos na východnom konci tohto oceánu sa môže pochváliť ešte čiernejšou bilanciou hrôz a úmrtí.

Ostrovy Abrolhos ležia štyridsať míľ od Austrálie a sú lemované útesmi. Nikto ich však nepoznal, kým tu 4. júna 1629 nestroskotala Batavia, loď holandskej Východoindickej spoločnosti smerujúca na Jávu s tromi stovkami cestujúcich. Niekoľko cestujúcich a námorníkov sa utopilo pri pokuse dostať sa na pláž, ale to najhoršie malo ešte len prísť. Kapitán Jacobsz spolu so zástupcom spoločnosti a štyridsiatimi členmi posádky nastúpili na záchranný čln a vydali sa hľadať pomoc, zatiaľ čo zvyšok posádky zostal na mieste. A na nešťastie tých, ktorí prežili, zástupca intendanta Jeronimus Cornelisz vzal veci do vlastných rúk. Tento bývalý lekárnik nielenže od vyplávania plánoval zmocniť sa nákladu lode, ale ukázalo sa, že je aj vraždiaci maniak. Presvedčil niektorých námorníkov a vojakov, že v oblasti nie je dosť potravín pre všetkých, a začal systematicky vyhladzovať preživších. Spočiatku to robil nenápadne: budoval malé kolónie na ostrovoch, o ktorých vedel, že nemajú zdroj sladkej vody, alebo nenápadne topil najbezbrannejšie obete. Keď však budúci mučeníci tieto intrigy prekukli, Korneliho stúpenci neváhali na nich priamo zaútočiť, strieľať a podrezávať ich. Ženy udržiavali pri živote len preto, aby sa ich mohli zmocniť. Súostrovie sa stalo bojiskom, kde sa každý snažil zachrániť si holú kožu. Masaker sa napokon zastavil asi tri mesiace po stroskotaní lode, keď sa záchranný čln úspešne dostal na Jávu a privolal odtiaľ loď Saerdam. Dôstojníci z lode Saerdam usporiadali hneď po vylodení súdny proces, v ktorom bol Cornelius spolu so šiestimi svojimi kumpánmi odsúdený a obesený. Tým sa skončilo krviprelievanie na ostrove, ktoré stálo život viac ako dvesto mužov a žien.

História sa niekedy opakuje: sotva o sto rokov neskôr sa s rovnakými nástrahami stretla ďalšia holandská loď Zeewik, ktorá smerovala do Jakarty. Tentoraz nedošlo k pozemným bojom, ale aj tak zahynulo ďalších šesťsto nešťastníkov. Príčinou bol hlad, smäd, utopenie, skrátka všetky bežné útrapy stroskotancov, ale opäť v tom zohralo úlohu ľudské šialenstvo. Za stroskotanie lode môže kapitán Jan Steyns, ktorý zámerne ignoroval prísne pokyny lodnej spoločnosti, pretože jednoducho chcel vidieť Austráliu …