Puerto Princesa: Podzemná rieka

Sedmička sa často považuje za šťastné číslo. Toto prvočíslo (číslo, ktoré sa dá deliť len sebou samým a jednotkou) označoval Pytagoras za „panenské“ číslo, pretože z neho nevzniká ani jedno z prvých desiatich čísel a ono samotné žiadne z nich netvorí. Prirovnal ho k Aténe, bohyni „bez matky“, ktorá vyskočila z hlavy Dia. V Biblii Boh stvoril svet za sedem dní a menora so siedmimi sviečkami osvetľovala Chrám v Jeruzaleme. Máme sedem dní v týždni a sedem smrteľných hriechov. Zoznam by mohol pokračovať, ale jednou z najúchvatnejších sedmičiek z minulosti bolo nepochybne sedem divov sveta. Patrili medzi ne dve sochy, chrám, visuté záhrady, dve hrobky a maják. Zo všetkých týchto divov sa zachoval len jediný, Veľká pyramída v Gíze, hrobka faraóna.

Koncept divov sveta sa zvykne pripisovať okrem iných aj Hérodotovi, prezývanému tiež otec histórie. On však konečný význam napísať nemohol. Žil totiž v 5. storočí pred n. l., keď ešte tri z týchto divov ani nejestvovali. Konečných sedem divo, ktoré poznáme dnes, sa ustálilo v neskorom stredoveku. Aj tak sa však ľudia oddávna pokúšali zhodiť tieto modly z ich piedestálov a nahradiť ich inými alebo vytvoriť ich moderné variácie v rovnakom duchu. V roku 1994 napríklad American Society of Civil Engineers (Americká spoločnosť civilných inžinierov) vypracovala zoznam siedmich moderných divov sveta a vyzdvihla stavby ako most Golden Gate či Eurotunel za ich modernú technologickú brilantnosť. V roku 2007 zase švajčiarska nadácia s názvom New7Wonders of the World uskutočnila globálny priesku, aby našla Nových7divov prírody. Jednou zo šťastnej sedmičky bola aj filipínska podzemná rieka Puerto Princesa.

Puerto Princesa, hlavné mesto filipínskej ostrovnej provincie Palawan, bolo po prvý raz osídlené až v roku 1874 a trvalo ďalších deväťdesiat rokov, kým sa z neho stalo ozajstné mesto. Leží na brehu zálivu a vzniklo spojením malých roztrúsených dediniek. Len tretina jeho obyvateľstva žije v samotnom meste. Podzemná rieka sa nachádza v národnom parku asi 48 kilometrov na sever. Každý turistický sprievodca a brožúrka ospevujú toto miesto, jeho biodiverzitu, horské scenérie, pokojné lagúny a piesočnaté pláže (celkom oprávnene). Nachádza sa tu aj takzvaný „vápencový les“, krasové územie, v ktorom vápence vytvárajú jedinečné útvary pripomínajúce špicaté veže či stromy. Podzemná rieka, ktorá sa v tejto krasovej oblasti nachádza, sa považuje na najdlhšiu splavnú podzemnú rieku na svete. Ide vlastne o 8 kilometrov dlhý úsek rieky Cabayugan, ktorý tečie pod horským masívom cez jaskyňu a vlieva sa priamo do Juhočínskeho mora. Smerom k ústiu sa teda jej vody postupne menia na brakické a ovplyvňuje ich aj príliv a odliv.

Niektoré časti jaskyne, cez ktorú preteká, sú široké až 120 metrov a vysoké takmer 60 metrov, ale zaujímavé sú práve skalné formácie, ktorý vytvoril meniaci sa tok rieky. Slaná voda po stáročia obmývala steny aj strop jaskyne a vytvárala na nich nánosy speleotém. Vďaka nim pôsobí plavba po rieke ako výprava do papule obrovského draka. Miestne ekosystémy sú domovom varanov, množstva iných plazov, ôsmich druhov netopierov, vtákov a ďalšej fauny a flóry. Môžeme len dúfať, že s trochou šťastia nebude mať rastúci počet návštevníkov na tento pozoruhodný výtvor prírody negatívny vplyv a bude nás aj naďalej udivovať.