Štvrť San Nicolas dnes slúži ako skladové a logistické zázemie pre mnohé podniky so sídlom v neďalekom Binonde, a to vďaka svojej strategickej polohe v blízkosti najrušnejšieho prístavu na Filipínach. Je tiež centrom dovozu čínskych výrobkov. Už počas španielskeho koloniálneho obdobia tu niekoľko obchodov využívalo priestory na sklady z rovnakých dôvodov ako dnes.
Od čias španielskej nadvlády až po americké obdobie bola štvrť San Nicolas často domovom bohatých mestizov (rodín zmiešaného pôvodu, prevažne so španielskymi koreňmi) a čínskych prisťahovalcov. Na rohu ulíc Elcano a Lavezares stojí dvojposchodová, takmer opustená budova, ktorá kontrastuje so svojím moderným okolím. Postavená v 90. rokoch 19. storočia z kamenných múrov a s hlinenou škridlovou strechou patrí medzi málo zachovaných domov, ktoré miestni nazývajú bahay na bato – „kamenný dom“. Tento konkrétny má viacero názvov – bahay na tisa („dom zo škridly“) či camarin na tisa („sklad zo škridly“), pričom posledný názov vystihuje jeho pôvodný účel.
Aj v čase svojho vzniku bol San Nicolas známy ako skladisko. Napriek zanedbanému stavu je camarin ukážkovým príkladom koloniálnej architektúry v Manile. Na prízemí sú múry z hutného andezitového kameňa, zatiaľ čo poschodie má tehlové steny zasadené do drevených rámov. Budova je rozdelená na niekoľko obchodných priestorov s vlastnými skladmi v zadnej časti a na druhom podlaží.
Camarin na tisa, hoci ide o pamiatkový objekt, je dnes ohrozený demoláciou. Patrí medzi posledné zachované bahay na bato v historickej štvrti San Nicolas. Pamiatkarské iniciatívy, ako napríklad Renacimiento Manila, preto vyzývajú na jeho záchranu a obnovu.
