Ruiny Heicheng

Približne 20 kilometrov od mesta Dalaihubu sa nachádzajú ruiny Heicheng, ktoré zostali z opevneného mesta na bývalej Hodvábnej ceste. Heicheng (označovaný aj ako Khara-Khoto) bol dôležitou zastávkou na koridore Gansu, dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla zo severnej Číny do Strednej Ázie. Hradby mesta pochádzajú z roku 1032 a predstavovali najväčšiu pevnosť pozdĺž starobylej obchodnej cesty, ktorá spájala východný a západný svet.

Heicheng, ktorý bol postavený v období Tangutskej ríše (1038 až 1227), mal relatívne malú rozlohu, ktorá sa rozprestierala niečo vyše 1 500 metrov od východu na západ a približne 1 200 metrov od severu na juh. Mesto bolo ohraničené piatimi 12-metrovými pagodami z nepálených tehál a takmer 10-metrovými múrmi, ktoré možno vidieť aj dnes.

Heicheng bol dobytý Čingischánom v roku 1226, po ktorom mesto naďalej prekvitalo a pod mongolskou nadvládou sa rozrástlo na trojnásobok. Záznamy uvádzajú, že Heicheng sa ešte viac rozšíril počas vlády dynastie Yuan, ktorá trvala od roku 1271 do roku 1368. V tomto období mesto navštívil taliansky cestovateľ Marco Polo, ktorý o jeho kultúre a odľahlosti napísal knihu Cesty Marca Pola. Krátko po skončení vlády dynastie Yuan bolo mesto odovzdané nasledujúcej dynastii Ming a následne opustené.

Dnes sú ruiny Heichengu cennou pamiatkou dávnej regionálnej histórie. Pri archeologických vykopávkach, ktoré sa uskutočnili začiatkom 20. storočia, sa z niekdajšieho centra mesta vykopalo množstvo artefaktov vrátane Jiaozi, ktoré historici považujú za prvú papierovú formu platidla, viac ako 2 000 tangutských rukopisov a drevoryty.

Veľké vykopávky, ktoré uskutočnil ruský bádateľ Petr Kuzmič Kozlov, priniesli zbierku 3 500 predmetov z tejto lokality. Výber čínskych a tibetských budhistických malieb na hodvábe, batikovaných tkanín a malieb na bahne sa nachádza v múzeu Ermitáž v Petrohrade, zatiaľ čo Inštitút orientálnych štúdií v Moskve získal zachované knihy, rukopisy a slovníky.