Shedao Island: čínsky ostrov s 20 000 jedovatými hadmi

Brazílska Ilha da Queimada Grande získala titul Ostrov hadov na internete takmer pre seba. V Bohajskom mori pri čínskom meste Dalian však leží Shedao, kde je konkurencia podstatne hustejšia. Ostrov meria iba 0,73 km² a podľa posledných údajov na ňom žije približne 20 000 jedovatých zmijí druhu Gloydius shedaoensis. Z pevniny je vzdialený asi desať kilometrov a z mora pripomína zelený kopec vyčnievajúci z vody. Čínsky názov 蛇岛 znamená jednoducho Hadí ostrov.

Pri takom počte vychádza priemer približne na jedného hada na 36 štvorcových metrov. Ani slávne tvrdenie o „jednom hadovi na každom metri“ však nevzniklo úplne zo vzduchu. Dlhodobé terénne výskumy uvádzali, že na mimoriadne vhodných miestach môže hustota dosiahnuť až jedného hada na meter štvorcový. Pri jednom 540-metrovom výskumnom chodníku vedci počas ôsmich rokov absolvovali 936 kontrol a zaznamenali 37 980 pozorovaní zmijí. V priemere ich pri jedinej rannej prechádzke videli vyše štyridsať.

Shedao má vlastný druh hada, ktorý bol desaťročia považovaný za inú ázijskú zmiju. Čínsky herpetológ Zhao Ermi prišiel na ostrov v roku 1979, prezrel miestne hady a začal mať podozrenie, že sa vedci pozerajú na neznámy druh. Z ostrova si odniesol viac než desať živých jedovatých exemplárov. Podľa spomienok Čínskej akadémie vied ich potom previezol vlakom do Čcheng-tu v látkovom vaku schovanom pod sedadlom bez toho, aby o obsahu vedel vlakový personál. Výskum jeho podozrenie potvrdil a Gloydius shedaoensis dostal samostatné vedecké meno.

Najväčšia zvláštnosť Shedao sa však odohráva na stromoch. Dospelé zmije sa živia takmer výlučne malými sťahovavými vtákmi, ktoré cez túto časť Číny prelietavajú na jar a na jeseň. Had sa omotá okolo konára, zostane takmer bez pohybu a čaká, kým si vták vyberie presne nesprávne miesto na pristátie. Výskumníci pozorovali útoky, pri ktorých vták po uhryznutí prestal bojovať za menej než minútu. Zmija potom často zlezie aj s korisťou na zem, nájde jej hlavu a začne ju prehĺtať. Jeden úspešný lov pritom môže prísť až po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch čakania.

Ich výber stromov je prekvapivo presný. Terénny výskum ukázal, že hady uprednostňujú okraje porastov a konáre smerujúce do otvoreného priestoru, po ktorých sa vtáky pohybujú častejšie. Vyberajú si polohy s dobrým maskovaním a zároveň s vhodným tepelným pozadím. Jamkovité tepelné orgány na hlave dokážu zvýrazniť teplé telo vtáka oproti chladnejšiemu okoliu. Shedao tak funguje ako obrovské prírodné stanovište, kde tisíce hadov celé hodiny nehybne visia na konároch a čakajú na ďalší migračný let.

Potrava prichádza iba dvakrát do roka a celý život zmijí sa tomu prispôsobil. Najaktívnejšie sú počas jarnej a jesennej migrácie vtákov. Po odlete jarnej vlny prichádza obdobie letnej nečinnosti a počas zimy zmije hibernujú v skalných štrbinách a dutinách. Čínski vedci našli aj genetické adaptácie súvisiace s dlhodobým nedostatkom pohybu, ochranou svalov či znižovaním rizika vzniku krvných zrazenín. Na ostrove je výhodné nerobiť prakticky nič dovtedy, kým sa obloha opäť nezaplní potravou.

Túto stratégiu posunuli niektoré hady takmer do absurdna. Výskumníci dnes sledujú označené jedince pomocou čipov a vysielačov a zistili, že približne 85 % zmijí sa počas obdobia lovu pohybuje na ploche menšej než 50 m². Pravdepodobnosť, že konkrétny had bude dva roky po sebe čakať pri rovnakom strome, dosiahla tiež približne 85 %. Pri jednom experimente preniesli zmiju 300 metrov od jej obvyklého miesta. Za dva dni bola späť.

Na jednom strome pritom môže sedieť desať aj viac jedovatých hadov. Genetické testy ukázali, že často nejde o blízkych príbuzných. Samce pred obdobím rozmnožovania podnikajú na pomery Shedao veľké presuny cez niekoľko roklín alebo z úpätia až k vrcholu ostrova, čím sa obmedzuje párenie medzi príbuznými. Mechanizmus, podľa ktorého dokážu zmije príbuznosť rozpoznať, zostáva predmetom výskumu. V roku 2025 vedci znovu odchytili označeného jedinca staršieho ako tridsať rokov.

Zaujímavý je aj vzťah hadov s vtákmi, ktoré Shedao udržiavajú pri živote. Malé spevavce končia ako potrava. Väčšie dravce si úlohy pokojne vymenia a lovia zmije. Počas jesennej migrácie sa nad ostrovom objavujú myšiaky, hadiare a ďalšie dravce schopné zdvihnúť Gloydius shedaoensis priamo zo zeme alebo zo stromov. Miestni výskumníci tento systém opisujú veľmi jednoducho: hady žerú vtáky a vtáky žerú hady.

Celá oblasť patrí k jednej z najdôležitejších migračných trás východnej Ázie. Neďaleký Laotie Mountain leží na trase East Asian–Australasian Flyway a počas sezóny tadiaľ prechádzajú milióny vtákov. V roku 2024 sa Shedao a Laotie Mountain stali súčasťou rozšírenej lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO „Migratory Bird Sanctuaries along the Coast of Yellow Sea–Bohai Gulf of China“. Ochranné územie dnes eviduje stovky druhov vtákov a v roku 2026 ich počet dosiahol 385.

S bežnou turistikou na samotnom ostrove preto netreba veľmi počítať. Shedao tvorí jadro prísne chránenej rezervácie a vstup bez povolenia je zakázaný. Ochranný systém siaha aj do mora okolo ostrova a po zápise do UNESCO dostala lokalita v roku 2024 osobitný súdny ochranný príkaz. Reálnejším cieľom výletu je Lüshun na okraji Dalianu a Laotie Mountain, kde sa počas migrácie pozorujú tisíce dravcov. Samotný Shedao zostáva predovšetkým pracoviskom ochrancov prírody a výskumníkov.

Tak to pritom nebolo vždy. Staršie odhady hovorili až o približne 50 000 hadoch, no pytliactvo, požiare a zásahy do prostredia stlačili populáciu pred vyhlásením rezervácie až približne k deviatim tisícom jedincov. Po zavedení prísnej ochrany sa počet zotavil a dnešné opakované odchyty ho kladú približne k dvadsiatim tisícom. Viac než 1 700 jedincov už výskumníci označili elektronickými čipmi, takže niektoré zmije majú vlastný biologický „občiansky preukaz“ a ich návraty možno sledovať celé roky.

Najväčší problém ostrova pritom kedysi nepredstavoval jed ani nedostatok potravy. Shedao nemá spoľahlivý prirodzený zdroj sladkej vody a zmije prežívali najmä vďaka dažďu a rose. V roku 1989 nezapršalo tri mesiace a populácii začala hroziť katastrofa. Ochrancovia zozbierali 800 obyčajných nádob, naložili ich spolu so sladkou vodou na hliadkové člny a rozmiestnili ich po ostrove ako núdzové napájadlá pre jedovaté hady. Neskôr na Shedao vyhĺbili studne a vybudovali záchytné nádrže, takže dnešní „strážcovia hadov“ už nemusia pri ďalšom suchu rozvážať vodu v stovkách lavórov.