Škandinávsky folklór je plný podivných bytostí – od horských trollov až po morských meničov podoby. No len južné Dánsko, konkrétne región Sjælland, sa môže pochváliť legendou o Slattenpatten – materskej bytosti z močiarov a riek, známej najmä svojimi dlhými, až po kolená visiacimi prsiami. Jej meno – bez servítky – znamená niečo ako „ovisnuté prsia“.
Podľa povestí bola kedysi krásnou elfkou, dnes je z nej obrovská, trollom podobná stvora. Prsia si prehadzuje cez ramená – či už uteká pred kráľmi a severskými bohmi, alebo dojčí deti, ktoré nosí na chrbte. V niektorých verziách sa zdržiava pri potokoch, kde svoje prsia ponára do vody, aby nakŕmila obojživelné mláďatá – bizarný, no silný symbol plodnosti.
Slattenpatten obzvlášť priťahujú mladí muži, ktorých si vyhľadáva, keď spia pod holým nebom. Hoci jej výzor je odpudivý, legendy hovoria, že tí, ktorí sa s ňou dobrovoľne spoja, získajú magické schopnosti – údajne vďaka sile jej materského mlieka.
V roku 2010 ožila táto legenda v modernej podobe – sochár Bjørn Nørgaard odhalil v meste Næstved na juhu Sjællandu trojmetrovú bronzovú fontánu s názvom Slattenpatten og Hendes Døtre („Slattenpatten a jej dcéry“). Dielo, s typickými visiacimi prsiami a mýtickým výrazom, vyvolalo búrlivé reakcie – jedni ho považovali za odpudivé, iní za odvážnu poctu miestnemu folklóru.
Nørgaard sa inšpiroval drevorezbou z 60. rokov 17. storočia od Abela Schrødera mladšieho, na ktorej Slattenpatten slúži ako nosný pilier v kostole vo Vejlø pri Næstvede.
