Kde je v Bratislave fontána pre Zuzanu?

Miesto, ktoré vo filme vyzeralo ako stred sveta pre partiu tínedžerov, je v skutočnosti obyčajný ružinovský dvor. Bytovky, ihrisko, stromy, lavičky, pár zaparkovaných áut a uprostred fontána, ktorú si Slovensko zapamätalo lepšie než polovicu vlastných pamätníkov.

Nie je veľká. Nie je monumentálna. Nie je ani ukrytá tak, že by ste potrebovali mapu pokladov. Len patrí do kategórie miest, okolo ktorých môže človek chodiť roky a netušiť, že práve tam sa nakrúcal jeden z najznámejších slovenských filmov.

Filmová fontána medzi bytovkami

Fontána vznikla v roku 1985 ako kulisa k filmu Fontána pre Zuzanu. Navrhol ju architekt a scénograf Miloš Kalina a pôvodne nebola normálne napojená na siete. Vo filme musela voda do fontány prísť zvonka, teda cez technické riešenie hodné československej produkcie: cisternu. To je na nej najlepšie. Film z nej spravil symbol lásky, ale začínala ako praktická filmová atrapa v strede sídliskového dvora.

Z pôvodnej kulisy sa zachoval najmä stredový pilier. Fontána neskôr prešla obnovou a v roku 2008 bola sfunkčnená. Odvtedy už nie je len filmovou stopou, ale aj reálnou fontánou, ktorá v lete skutočne strieka vodu. Teda presne to, čo od fontány čakáte, hoci pri slovenských verejných fontánach to nikdy netreba brať ako samozrejmosť. Dnes ju Ružinov eviduje ako Fontánu lásky. Ľudia ju však aj tak budú volať hlavne Fontána pre Zuzanu, lebo niektoré názvy jednoducho neprebijete úradnou evidenciou.

Nečakajte filmový zázrak

Ak sem prídete s obrazom z filmu v hlave, treba si ho pred vstupom do dvora trochu znížiť. Nie preto, že by miesto nestálo za návštevu. Skôr preto, že odvtedy prešlo štyridsať rokov, nie jedna letná prestávka medzi natáčacími dňami.

Film si z reality vždy vyberie len to, čo potrebuje. Dvor vo filme je javisko. Dvor dnes je dvor. Žije vlastným životom, s deťmi na ihrisku, susedmi v oknách, bicyklami, lavičkami, zeleňou a bežnou mestskou prevádzkou, ktorá sa o nostalgiu veľmi nestará.

A práve to je na tomto mieste dobré. Nie je z neho sterilná atrakcia s tabuľou „tu stál Olin“. Fontána stále stojí tam, kde mala stáť. Medzi domami. V priestore, kde filmová legenda zostala súčasťou každodennosti. To je oveľa lepšie než keby ju niekto vytrhol, naleštil a presunul pred nákupné centrum.

Dvor po rokoch

Staré bratislavské filmové miesta väčšinou dopadnú jedným z troch spôsobov: zmiznú, zmenia sa na nepoznanie alebo prežijú ako náhodný detail, ktorý si všimne len človek s príliš dobrou pamäťou. Fontána pre Zuzanu mala šťastie.

Najprv prežila ako filmová stopa. Potom ju miestni a mestská časť dokázali znovu sfunkčniť. A v posledných rokoch sa začalo riešiť aj jej okolie. Vnútroblok prešiel obnovou, pribudli nové prvky, upravili sa chodníky, sedenie aj ihrisko. Nie je to veľkolepá mestská transformácia. Skôr normálna, potrebná úprava dvora, ktorý mal už dávno prestať vyzerať ako zabudnutý bonus k filmu z osemdesiatych rokov.

Parkovanie a bežný ružinovský chaos nezmizli. To by už bola rozprávka, nie Fontána pre Zuzanu. Ale miesto je dnes kultivovanejšie než pred rokmi a dá sa sem prísť bez pocitu, že človek lezie niekomu do rozpadajúceho sa dvora.