Malá, bielená tehlová veža známa ako Den Hvide Jomfru (v preklade „Biela panna“) stojí už celé generácie v meste Nyborg, ktoré kedysi slúžilo ako hlavné mesto Dánska. Medzi mnohými príbehmi, ktoré sa viažu k tejto veži bez okien, je jeden z najlepšie známych, podľa ktorého bola v nej zamurovaná mladá panna ako trest za to, že mala nemanželské dieťa.
Legenda o veži tým však nekončí. Iná povesť hovorí, že ak na malý kovový výstupok na severnej strane veže položíte mincu a obídete vežu, minca zmizne, pretože ju uchopí kostnatá ruka uväznenej dievčiny.
Pred stáročiami stačila strašidelná povesť veže na to, aby sa miestni obyvatelia držali v úctivom odstupe. Príbehy o prízrakoch – temnom mníchovi, čiernom psovi so žiariacimi očami a samotnej zamurovanej dievčine – podnecovali strach, rovnako ako podivné zvuky, ktoré sa vraj ozývali v noci. Dokonca aj vojaci umiestnení v blízkosti sa veži vyhýbali a robotníci kopajúci zákopy v okolí hlásili, že po zotmení cítili nepríjemnú prítomnosť.
Hlavná legenda spája vežu s Rigborg Brockenhuus (1579–1641), šľachtičnou, ktorej život sa navždy zmenil. V 19 rokoch, keď slúžila ako dvorná dáma v kráľovskej rezidencii, zámku Nyborg, sa zamilovala do Frederika Rosenkrantza, mladého šľachtica, ktorý tam býval. Ich pomer viedol k narodeniu nemanželského syna, čo bolo v tej dobe veľkou hanbou. Rosenkrantz bol poslaný do vojny, kde zahynul v boji, a Brockenhuus bola svojím otcom odsúdená na doživotné väzenie.
Hoci ľudová tradícia spája Brockenhuus s Bielou pannou, historické záznamy hovoria niečo iné. Veža bola v skutočnosti postavená desaťročia po jej smrti a uväznená nebola v Nyborgu, ale v otcovom zámku v Egeskove. Tam bola zavretá v malej miestnosti a kŕmená cez otvor v stene. Aby ju ešte viac ponížil, jej otec zavesil jej portrét nad latrínu. Po jeho smrti o niekoľko rokov neskôr bola konečne oslobodená.
Veža sama o sebe má však praktickejšie korene v strategickej histórii Nyborgu. Bola postavená v 60. rokoch 17. storočia a slúžila ako navigačný bod na mori aj ako veža s mrežami. Nachádzala sa na vrchole hrádze a bránila nepriateľom v použití hrebeňa ako chodníka k kráľovej bašte. Dnes, keď hrádza a bašta už dávno zmizli, Biela panna zostala ako jediná svojho druhu v Dánsku.
