Ak by sme spočítali prirodzenú súš všetkých ostrovčekov a útesov súostrovia Spratly, dostali by sme menej než päť štvorcových kilometrov pevniny. Ostrovov, skál, piesčin a koralových útvarov sú pritom stovky a mnohé z nich sotva vyčnievajú nad hladinu Juhočínskeho mora.
Tieto drobné kúsky pevniny sú roztrúsené v morskej oblasti s rozlohou približne 410-tisíc štvorcových kilometrov. Na bežnej mape by väčšinu z nich bolo ťažké vôbec zakresliť. Napriek tomu patria medzi najspornejšie územia Ázie: o práva k ostrovom a okolitým vodám sa tu prekrývajú nároky šiestich strán.
Čína, Taiwan a Vietnam si nárokujú celé súostrovie, Filipíny a Malajzia jeho jednotlivé časti. Brunej si uplatňuje práva na morské oblasti na jeho južnom okraji. Päť z týchto aktérov – Čína, Taiwan, Vietnam, Filipíny a Malajzia – obsadilo viaceré ostrovy či útesy a vybudovalo na nich vojenské stanovištia. Niektoré pôvodne neobývané miesta sa postupne zmenili na malé osady, prístavy a základne. Všetko kvôli kúskom súše, ktoré more pri prílive niekedy takmer pohltí.
Súostrovie Spratly leží medzi Filipínami a Vietnamom, v priestore, ktorý bol strategicky citlivý už počas studenej vojny. Dnes tadiaľto vedú významné námorné trasy medzi východnou Áziou, Indickým oceánom a Európou. Po týchto trasách sa do ázijských priemyselných ekonomík prepravuje aj ropa. Oblasť má navyše bohaté rybolovné vody a možný výskyt ropy a zemného plynu.
Čínska ľudová republika, Taiwan aj Vietnam odvodzujú svoje územné nároky okrem iného zo starých máp, historických dokumentov a plavieb rybárov. Filipínsky príbeh má aj pozoruhodnú novodobú kapitolu. Podnikateľ a majiteľ rybárskej flotily Tomás Cloma preskúmal časť súostrovia v roku 1947 a v roku 1956 vyhlásil vlastné Slobodné územie Freedomland. Pokúsil sa tak z ostrovov vytvoriť samostatný politický útvar, hoci o rovnaké miesta sa už zaujímali ďalšie štáty. V roku 1974 svoje nároky postúpil filipínskej vláde. V historických súvislostiach sa spomínajú aj moreplavci z niekdajšej ríše Čampa na území dnešného Vietnamu. Stáročné plavby, rybolov a obchod však jednotlivé vlády vykladajú rozdielne a spor o vlastníctvo ostrovov pretrváva.
Malajzia si nárokuje časť súostrovia s odvolaním na svoju kontinentálnu plošinu. Brunej uplatňuje práva v rámci výlučnej ekonomickej zóny, ktorá zasahuje do južnej časti oblasti vrátane vôd pri útese Louisa Reef. V roku 2016 medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol o viacerých námorných nárokoch a právnom postavení útesov, nerozhodoval však o tom, ktorému štátu jednotlivé ostrovy patria. Vojenské posádky piatich aktérov preto zostávajú rozmiestnené na desiatkach miest a trvalé vyriešenie sporu zatiaľ chýba.
Najväčším prirodzeným ostrovom súostrovia je Itu Aba, známy aj ako Taiping, ktorý spravuje Taiwan. Má rozlohu približne 0,46 štvorcového kilometra a nachádza sa na ňom asi 1 200 metrov dlhá pristávacia dráha. Druhým najväčším prirodzeným ostrovom je filipínska Pag-asa, medzinárodne označovaná ako Thitu. Aj na nej vzniklo letisko, ktorého dráhu Filipíny postupne upravovali, aby dokázali na vzdialený ostrov dopraviť ľudí a zásoby.
Filipínska vláda sa na Pag-ase snaží udržať aj stálu civilnú komunitu. Ostrov administratívne patrí do obce Kalayaan v provincii Palawan; podľa filipínskeho sčítania obyvateľstva z roku 2024 mala obec 406 obyvateľov. Nachádzajú sa tu domy, škola, zdravotnícke zariadenie a vojenská infraštruktúra. Štát podporuje osídlenie bývaním a zásobovaním, pretože každá rodina žijúca na ostrove zároveň posilňuje faktickú filipínsku prítomnosť. Každodenný život pritom závisí od dopravy cez more a odohráva sa v blízkosti lodí ďalších krajín, ktoré si územie nárokujú.
Malajzia zvolila na útese Layang-Layang, známom aj ako Swallow Reef, aj turistické využitie. Pri vojenskom stanovišti a pristávacej dráhe tu vznikol rezort pre potápačov, ktorí vyhľadávali okolité koralové útesy. Jeho prevádzka sa však prerušila a malajzijské ministerstvo cestovného ruchu od 6. januára 2025 odobralo licenciu spoločnosti Layang-Layang Island Resort.
Čína postupovala na viacerých útesoch rozsiahlym budovaním umelej pevniny. Gaven Reefs obsadila v roku 1988 a počas neskorších úprav tu navŕšila približne 14 hektárov súše. Satelitné snímky zachytávajú prístavné zariadenia, pristávacie plochy pre vrtuľníky, komunikačné a radarové objekty aj opevnené stanovištia. Rozširovanie útesov pokračovalo v ďalších častiach súostrovia; v rokoch 2025 a 2026 výrazne zväčšoval svoje základne aj Vietnam. Miesta, kde kedysi stáli nanajvýš jednoduché stavby na skalách, dnes vypĺňajú betónové móla, radary a vojenské budovy.
