Pri prechádzkach po rušných uliciach v Crater, centre mesta Aden, by ste mohli zabudnúť, že toto miesto bolo po tisíce rokov dôležitým geopolitickým centrom. Jeho strategická poloha na námornej trase medzi Európou a Indiou zabezpečila, že tu existovala prosperujúca osada už najmenej v roku 1000 pred n. l. Vzhľadom na suché podnebie je logické, že toto mesto je domovom komplexného starovekého systému cisterien, ktoré boli postavené na zásobovanie obyvateľov vodou.
Pred takmer dvoma tisícročiami boli cisterny Tawila vytesané do vulkanických skál pohoria Shamsan, aby zachytávali a skladovali dažďovú vodu a zabraňovali záplavám v dôležitom jemenskom meste Aden.
Prvá zmienka o cisternách na pitnú vodu sa nachádza v niektorých starovekých rukopisoch zo 7. storočia.
To dáva dôvod domnievať sa, že nádrže sú staré najmenej 1 500 rokov, ale väčšina historikov sa zhoduje, že sú pravdepodobne ešte staršie. Najvierohodnejšia teória je, že cisternu postavili okolo roku 115 pred n. l. ľudia známi ako Himjariti, ktorí vládli v Adenu, pretože boli známi výstavbou vodných nádrží v oblastiach, ktoré ovládali.
Po niekoľkých storočiach používania bol vodný systém nakoniec opustený. Keď Briti, ktorí obsadili Aden v roku 1829, objavili opustené cisterny v polovici 19. storočia, nádrže boli takmer úplne zasypané troskami. Britský diplomat Sir Robert L. Playfair je považovaný za človeka, ktorý vyčistil staroveké vodné nádrže a obnovil ich ako zdroj čerstvej vody pre prístavné mesto.
Z pôvodných 53 cisterien sa zachovalo len 18 s celkovou kapacitou 19 miliónov galónov. Najväčšie sú Coghlanova nádrž a Playfairova nádrž, ktorá má kruhový tvar. V súčasnosti sú cisterny prázdne, ale miesto je prístupné návštevníkom. Politická nestabilita v oblasti si vybrala svoju daň na starovekej infraštruktúre. Nie je to prvýkrát za takmer dve tisícročia ich existencie, čo cisternové nádrže boli svedkami vojny a ničenia, ale doteraz prežili a pravdepodobne prežijú aj túto krízu.
