Svätyňa Troch kráľov

Kosti mudrcov v priebehu dejín mnohokrát putovali z rúk do rúk a pomaly sa dostali na sever.

Ako prvá ich našla Helena, matka Konštantína I., ktorá bola vášnivou zberateľkou svätých relikvií. Počas svojho hľadania našla mnoho relikvií (vrátane údajnej časti kríža) a údajne objavila aj hrob troch mudrcov. Pozostatky priniesla do Konštantínopolu a v roku 314 ich odovzdala milánskemu biskupovi Eustorgiovi, ktorý ich na volskom záprahu priviezol späť do talianskeho Milána.

V roku 1162 bolo Miláno obliehané a padlo do rúk kolínskeho arcibiskupa Rainalda von Dassel, ktorý si relikvie odniesol ako vojnovú korisť, než ho zahnali späť do Nemecka.

Súčasnú zlatú schránku s pozostatkami dal v rokoch 1180 až 1225 postaviť stredoveký zlatník Mikuláš z Verdunu.

Na uloženie vzácnych relikvií bola postavená kolínska katedrála, ktorej výstavba trvala viac ako 600 rokov. Dňa 20. júla 1864 bola zlatá schránka otvorená a vo vnútri sa našli ľudské pozostatky a mince. Bola znovu zapečatená a odvtedy sa neotvárala.