Starý eukapyptus pri rieke Cooper Creek označuje miesto, ktoré stálo dvoch ambicióznych prieskumníkov život.
V roku 1860 sa Robert Burke a William Wills vydali na expedíciu z Melbourne až na najsevernejší cíp Austrálie, teda na 3 218,7 kilometrov dlhú cestu. V tej dobe púšť, kde teploty dosahujú až 50 °C, ešte žiadny európsky osadník nepreskúmal. Burke a Wills, ktorí nemali žiadne skúsenosti s prieskumom nových území, vyrazili na cestu s 19 mužmi, 23 koňmi, 26 ťavami a 6 vozmi plnými zásob, z ktorých niektoré obsahovali, ako napríklad čínsky gong či veľký dubový stôl, neboli celkom vhodné.
Po niekoľkomesačnej ceste sa burke a Wills pri Cooper Creek od skupiny odpojili a vyrazili na cestu k severnému pobrežiu. Zbytok mužov mal na mieste 3 mesiace počkať, než sa prieskumníci vrátia. Po viac ako 4 mesiacoch čakania zakopala skupina jedlo a ďalšie zásoby blízko stromu, na ktorý vyryli dátum, a odišli.
O 9 hodín neskôr dorazili ku stromu Burke a Wills. Vykopali zásoby a našli dopis, ktorý im tu skupina zanechala. Boli však natoľko vysilení, že sa výpravu nepokúšali dohnať a miesto toho si dva dni odpočinuli. Než vyrazili smerom na juh, zakopali dopis, v ktorom popisovali svoje plány k ďalšiemu postupu pre prípad, že by ich išla hľadať záchranná výprava. Burke a Wills sa však dopustili zásadnej chyby. Neprepísali dátum na strome. Keď sa k nemu vrátil pôvodná výprava vybavená o ďalšie zásoby, muži nenašli žiadny dôkaz toho, že by Burke a Wills na miesto dorazili, a tak sa zase vydali preč.
S príliš malými zásobami jedla a bez zvierat, ktoré by im mohli niesť náklad, sa Burke a Wills držali blízko rieky, aby mali prístup k vode. Pretože Wills už vedel, že sa blíži ich koniec, vrátil sa k stromu a pochoval pod ním svoj denník. 21 júna, teda týždeň pred smrťou oboch prieskumníkov píše:
Urobili sme, čo bolo v našich silách…. naša smrť bude dôsledkom zlého hospodárenia ostatných, a nie našej vlastnej chyby. Keby sme zomreli inde, mohli by sme zo smrti viniť len samých seba. Sme však v Cooper Creek, kde sme mali nájsť jedlo a čaty, a napriek tomu umierame hladom.
