Dali jej štyri týždne na to, aby im predložila uspokojivú odpoveď. Zajímalo ich jediné: kde vzala anglická kráľovná Alžbeta II., takto ústavná vládkyňa Austrálie, právomoc vládnuť i nad územím Murrawarri? Pokiaľ to chápu správne, môže krajina prevziať iné územie do správy len troma možnými spôsobmi: vyhranou vojnou, podpisom zmluvy alebo obsadením územia, o ktoré nikto nejaví záujem. Lenže v Murrawarri nikto žiadnu zmluvu nepodpísal, nikdy sa tu nebojovalo a tunajší obyvatelia tu žijú od nepamäti. Rozhodne tu boli skôr, ako sta tu objavili prvý Európania.
Stačí sa pozrieť na rybie pasce v Brewarrina. Nikto nevie, ako dlho už tam sú, ale ich vek sa odhaduje na nejakých štyridsať tisíc rokov. Je dosť možné, že ide teda o najstaršie stavby na svete. Tie skaly tam podľa povestí umiestnil sám Baiame, najvyšší boh kmeňa Murrawarri, stvoriteľ všetkého. Vymyslel tieto pasce pre miestnych obyvateľov počas obdobia sucha – stvoril obriu sieť a prehodil ju cez potok. Skalné steny a kamenné valy fungujú podobne ako božská sieť a tiahnu sa v dĺžke 400 metrov po riečnom dne.
Vďaka kamenným pasciam majú Murrawarrovia dostatok riečnych tresiek, sumcov a ostriežov. Ich územie tak vstúpilo do aboriginských legiend ako povestný roj hojnosti, miesto obdarené priazňou vyšších síl, slávnostné zhromaždisko rôznych kmeňov z východnej Austrálie.
Čo teda s tou anglickou kráľovnou, ktorá by rada tomuto starobylému národu vládla? Mesiac uplynul a stanovený čas vypršal, žiadna odpoveď avšak neprišla. Murruwarrovia to pochopili tak, že ich právo na sebaurčenie je tímto potvrdené, a v marci 2013 vydali prehlásenie o nezávislosti svojho územia. Mohlo to pôsobiť ako pomerne zásadný prielom v miestnej dvestoročnej koloniálnej praxi.
