Trestanecká kolónia Port Arthur

Port Arthur v Tasmánii bol pôvodne založený v roku 1830 ako lesná stanica, ale vďaka svojej izolácii bol ideálnym miestom pre väznicu a rýchlo sa premenil na najväčšiu a najznámejšiu väzenskú kolóniu v Austrálii.

Aby sa pokryli náklady na zaistenie zločincov, ktorí tu boli umiestnení, stalo sa toto miesto centrom priemyslu. Na tomto izolovanom mieste prekvital väzenský priemysel, ako napríklad stavba lodí, výroba obuvi, kováčstvo a výroba tehál. Väzenské lodenice boli v skutočnosti nútené ukončiť svoju činnosť po tom, ako sa súkromní lodiari sťažovali vláde, že nemôžu konkurovať kvalite lodí vyrábaných väzňami.

Väznica, ktorá sa nachádzala na odľahlom polostrove, prirodzene chránenom z troch strán vodou, bola určená predovšetkým na držanie neotesaných trestancov, ktorí sa od svojho prevozu do Austrálie previnili za iné trestné činy.

Koncepcia telesných trestov za zločiny proti spoločnosti pomaly ustupovala novým metódam „nápravy“, ktoré mohli byť v skutočnosti krutejšie, vrátane nútenej ťažkej práce. Väzňov, ktorí neprežili, pochovávali na malom ostrovnom cintoríne známom ako „Ostrov mŕtvych“.

Po zatvorení väznice v roku 1877 bola oblasť napriek desivému prostrediu prebudovaná na mesto, ale po požiaroch v rokoch 1895 a 1897 bolo mnoho pôvodných väzenských budov zničených.

Nedávny krvavý incident vrátil historické miesto opäť na titulné stránky novín. V roku 1996 sa tu odohralo besnenia jedného strelca s tromi poloautomatickými zbraňami, ktorými zabil 35 ľudí. Na rozdiel od mnohých podobných incidentov napokon neobrátil zbraň proti sebe ani ho polícia nezastrelila. Zajali ho, súdili a odsúdili na doživotie. V port Arthur je dnes pamätná záhrada a kríž na pamiatku obetí streľby.

Incident spustil diskusiu o práve na držanie zbrane a vzápätí sa legislatíva sprísnila. Od zavedenia striktnejších pravidiel sa už v Austrálii podobná incident nezopakoval. Tento úspech sa zvyčajne uvádza ako príklad pri každom ďalšom takomto nešťastí v USA, kde sa rovnaké volania po prísnejších zákonoch vždy stretnú s tvrdým odporom zbrojárskej loby.