Filmové štúdio v Ouarzazate

Do Maroka ide človek s hlavou plnou obrazov, ktoré sa opakujú už roky. Púšť, hory, kasby, trhy, čaj. Prípadne ešte staré mestá, kde sa všetko rozpadá pomaly a dôstojne. Hollywood tam väčšinou nemá miesto.

O to zvláštnejšie pôsobí moment, keď vás šofér vysadí pri vstupe do filmového štúdia uprostred púštnej krajiny. Žiadna atrakcia pri ceste, žiadny park. Normálna brána, pokladňa, vstupné. O pár minút neskôr stojíte medzi kulisami, ktoré ste doteraz poznali len z kina.

Atlas Studios neležia len v hale ani v uzavretom areáli. Sú rozťahané po krajine. Jedna scéna stojí sama o sebe, ďalšia o niekoľko desiatok metrov ďalej. Medzi nimi prach, ticho a slnko. Z diaľky to vyzerá ako mesto. Zblízka zistíte, že niektoré ulice majú len jednu stenu. Stačí prejsť za roh a film sa rozpadne na drevo, polystyrén a kovové výstuhy.

Prvá vec, ktorá udrie do očí, je mierka. Kulisy nie sú malé. Egyptský chrám je taký veľký, že pri pohľade zdola nemáte dôvod pochybovať. Až keď sa ho dotknete a zistíte, že stĺp je z polystyrénu, začne to celé pôsobiť mierne podozrivo. Kamera tu vyhrala nad gravitáciou.

O pár minút prechádzate tunelmi z Múmie. Úzke, dlhé, miestami zbytočne krivé. Presne tak, ako to potreboval záber. Otočíte sa a zistíte, že stena, ktorá na filme vyzerala masívne, má zozadu kovovú konštrukciu a prázdno. Niektoré kulisy držia pokope silou vôle a marockého slnka.

V ďalšej hale stojí tibetský chrám z filmu Kundun. Zvonku aj zvnútra. Socha Budhu, knižnica, falošné knihy. Všetko pôsobí prekvapivo presvedčivo, až kým si neuvedomíte, že ste v moslimskej krajine, uprostred púšte, a pozeráte sa na Tibet vyrobený pre kameru.

Staré kulisy sú ošúchané. Farba vyblednutá, hrany obité, piesok sa dostal všade. Inde sú scény zachovalé, akoby sa natáčalo včera. Tie isté kulisy sa používali viackrát. Trochu sa premaľovali, zmenil sa detail, zmizol symbol. Raz Jeruzalem, potom Rím, potom Bagdad. História podľa potreby.

Najsilnejší moment príde, keď zistíte, že sa tu môžete pohybovať úplne normálne. Sadnete si na trón z Asterixa a Obelixa. Prejdete sa po schodoch, po ktorých kráčali komparzisti v Gladiátorovi. Vleziete do priestoru, ktorý poznáte zo záberu, a otočíte sa na opačnú stranu, kde je len konštrukcia a prázdno. Film funguje len z jedného smeru. Stačí sa otočiť a kúzlo zmizne.

Štúdio je neustále aktívne. V časti areálu sú nové kulisy, kam sa nesmie. Tam sa natáča nový film ktorý pôjde do kín možno o 2 až 3 roky. Staré scény zostávajú, nové pribúdajú. Hollywood tu nie je spomienka na minulosť, ale niečo, čo sa deje paralelne s vašou návštevou.

Keď odtiaľ odídete môžete ešte pokračovať na Aït Benhaddou, filmový svet sa plynulo preklopí do reality. Opevnená dedina na kopci pôsobí podobne ako kulisy, len s tým rozdielom, že má vnútro. Dvere vedú do domov, schody niekam pokračujú. Aj tu sa natáčalo, lenže dedina tu stála dávno predtým a stojí aj po tom.

Až keď odtiaľ odchádzate, začne sa to v hlave pomaly skladať. Na malom kúsku krajiny ste prešli miestami, ktoré ste predtým poznali len z filmu. Videli ste, ako málo stačí na to, aby kamera uverila, a ako rýchlo sa ilúzia rozpadne, keď sa otočíte. Niečo z filmov, ktoré ste kedysi videli, sa vám cestou späť samé pripomenie. A niekde medzi tým ostane pocit, že ste sa na chvíľu pohybovali v zákulisí sveta, ktorý zvyčajne existuje len na plátne.