Villa Tabaiba, ukrytá pozdĺž slnkom vyblednutej cesty, ktorá prechádza dunami Corraleja, vyzerá ako fatamorgána zo sna Salvadora Dalího. Už zvonku je to pastva pre oči: bielená stena oživená farebnými mozaikami a polozaplavenými sochami – tu morská panna, tam manekýn – lákajú zvedavcov, aby sa pozreli bližšie.
Tento kaleidoskopický dom je životným plátnom Carlosa Calderóna Yruegasa, architekta zo Sevilly, ktorý sa stal umelcom s mnohými talentmi. Po desaťročiach minimalistického dizajnu si Yruegas dovolil porušiť všetky svoje vlastné pravidlá. To, čo podľa neho začalo ako „vtip“, sa stalo zložitým, desaťročia trvajúcim umeleckým projektom, kde každý kút, okno a socha nesie skrytý odkaz – alebo aspoň náznak fantázie. On to nazýva svojím osobným ihriskom, návštevníci by to mohli nazvať múzeom pod holým nebom zahaleným tropickým snom.
Záhrada vily je plná zelene a nehybných postáv – mnohé z nich sú vyrobené z manekýnov, ktoré Yruegas zachránil a pretvoril. Zo zeme vystupuje ruka, aby zazvonila na zvonček, veže vyrážajú zo sklenených kruhov a za listami šepkajú dlaždicové stvorenia. Je to zároveň útočisko a surrealistická scéna. A hoci je tu často ticho, vzduch hučí príbehmi, metaforami a možno aj trochou zábavy.
V roku 2025 sa Yruegas, ktorý má už vyše sedemdesiat rokov, stále stará o svoje živé, dýchajúce umelecké dielo. Villa Tabaiba nie je len domov. Je to ostrov na ostrove, kde logika má dovolenku a umenie sa voľne rozvíja.
