Cenobio de Valeron

Cenobio de Valeron je impozantná sieť asi 200 až 300 jaskýň nachádzajúcich sa na ôsmich poschodiach, ktoré slúžili ako sýpky. Cenobio de Valeron je prepojená chodbami a schodmi a kedysi ju lemovali vysoké, čnejúce veže, podľa starých správ, ktoré sa zachovali z čias španielskeho dobývania, je posiata okrúhlymi a obdĺžnikovými komorami, ktoré sa kedysi kopali ručne pomocou zvieracích kostí a kameňov ako nástrojov.

Dáva zmysel, že pôvodní domorodci, ktorí obývali túto oblasť, využívali toto miesto, ktoré vzniklo pri výbuchu sopky a počas storočí stvrdlo, na uskladnenie obilia a krmiva. Oblasť sa mohla ľahko brániť a prírodný úkryt poskytoval ideálnu teplotu a úroveň vlhkosti na takýto spôsob využitia.

Cenobio de Valeron zostalo z veľkej časti nezmenené, aj keď na pomoc návštevníkom pri vstupe na miesto, ktoré je prístupné verejnosti, pribudlo zábradlie. Zatiaľ čo návštevníci môžu – a sú vyzývaní – prísť a pozrieť si Cenobio de Valeron, jednotlivé komory zostávajú z bezpečnostných a konzervačných dôvodov neprístupné. Keď nie je v službe strážca, ľudia sa sem nedostanú cez zamknutú bránu.

Hoci sýpky boli kedysi skladom krmiva pre zvieratá a vymláteného obilia, existuje aj teória, že niektoré z väčších komnát v Cenobio de Valeron slúžili na ubytovanie mladých žien, ktoré čakali na sobáš. Na mieste sa našli ľudské kosti a popol spolu s keramikou a inými artefaktmi z vtedajšieho života, ktoré však mohli patriť tým, ktorí boli zodpovední za stráženie sýpky.

Dnes patrí lokalita obci Santa Maria de Guia, ale je chránená kráľovským dekrétom, ktorým bolo Cenobio de Valeron v roku 1978 vyhlásené za kultúrne dedičstvo.