Cez weekend na Chopok

Darčeky k narodeninám nemusia byť len hmotné, ale môžu byť aj zážitkové. A ak sa spojíte viacerí a zorganizujete to ako prekvapenie, že oslávenec o ničom netuší o to je to lepšie. Mňa takto prekvapila rodina a kamaráti uplynulý weekend.

Nič netušiac sme mali ísť na návštevu, kde ma zrazu presadili do iného auta a smerovali sme von z Bratislavy smer Trnava. O niekoľko hodín, už za tmy sme vystupovali z auta pri Hoteli Srdiečko v Nízkych Tatrách. Všetky potrebné veci na prezlečenie (vonkajšia teplota sa približovala bodu mrazu) som už mal pripravené, tak naozaj som sa nemusel o nič starať.

Ubytovanie bolo zabezpečené na Chate Kosodrevina, alias Koska. V takúto neskorú hodinu už lanovky nepremávajú a samozrejme cesta nevedie až hore na chatu. Nič iné neostávalo, len sa vybrať hodinovou túrou do kopca po zjazdovke. Aj keď úvodné stúpanie vám dá zabrať na zladovateľom snehu, je to pekná vychádzka. Nepotrebujete ani žiadne svetlo, mesiac vám v týchto končinách bez zbytočného svetelného smogu osvetlí cestu.

Keď sa ocitnete na tejto chate, akoby ste sa preniesli o 20 rokov späť. Vonkajšia architektúra ešte socialistická bez akejkoľvek rekonštrukcie. To, že ste sa nepresunuli strojom času dokazuje nedávno vybudovaná lanovka a kde tam vidíte aj plastové okna vymenené za určite už neopraviteľné pôvodné. Izby s vybavením tiež by vedeli rozprávať odborárske zážitky. Napriek tomu, je tu všetko čisté a potrebné na prespanie.

Aj tak viac nepotrebujete. Nejdete sem, aby ste celý deň boli na izbe. Do tej sa dostanete, iba keď potrebujete prespať. A niekedy ani to nie. My sme totiž vystihli termín, keď sa konal prvý ročník ROCK SNOW FEST. Cez deň všetci na svahu a večer zábava až do rána. Budete radi keď sa stihnete vôbec vyspať. Našťastie sme mali izby takmer na kraji a napriek gradujúcej zábave z prízemia sem neprenikne veľa hluku.

Osobne som nepochopil, ako ľudia zvládajú tie weekendy. Žúruje sa do tretej až štvrtej nad ránom. Od pol ôsmej raňajky, potom svah a tak dokola celý weekend.

Keď ráno zájdete na raňajky, socializmus vás neopustí. Mega jedáleň takmer závodného typu je doplnená zariadením z IKEA. No raňajky sú bohaté formou švédskych stolov a neviete si čo skôr naložiť na tanier. Varené klobásy, párky, s troma druhmi šalátu, nepreberné množstvo šunky a syra doplnené o pudingy, krupicovú kašu… No je toho proste veľa a hladný určite neodídete. Len škoda že v rámci raňajok sa nepodáva káva, ale tu si môžete zakúpiť hneď pri okienku, či vo vedľajšom bare.

Na sobotu sme mali pripravený program flákania sa lanovkami po strániach Chopku z každej strany. Zakúpite si kartičku za 19,- € a máte spiatočné lístky na všetky lanovky z juhu (Hotel Srdiečko) cez Chopok až do Demänovskej doliny. Nevýhodou je, že táto kartička sa nedá zakúpiť na akejkoľvek stanici, ale len na okrajových. Nevadí, nám do slova a do písmena skočili zakúpiť tieto lístky dole.

Kým sme čakali na naše lístky stihli sme v bare niekoľko kolečiek Jägermeister, aby sme šli príslušne naštartovaní. Vonku panovalo úplne gýčové počasie, a tak bola škoda ho nevyužiť. Len lyžiari sa sťažovali, pretože to bol asi posledný weekend na lyžovanie a sneh sa pomaly topil. Naša prvá jazda lanovkou smerovala priamo na Chopok.

Práve tu je to tak trochu zdieranie a klamanie zákazníka. Na najvyššom poschodí stanice je akože reštaurácia, čo je v skutočnosti predražená vývarovňa so samoobsluhou. Aspoň že výhľad je odtiaľto nádherný.

Podobné klamanie zákazníka je, keď z tejto „reštaurácie“ vyjdete na terasu. Je tu postavený akýsi trojhlavý drak a nápis Chopok. V skutočnosti Chopok sa nachádza o pár metrov vedľa. Stačí zísť ku Kammenej chate a odtiaľ to už je kúsok na naozajstný Chopok. Ten zvládne naozaj každý a nemusíte sa uspokojiť s umelo vybudovaným.

A keď už budete míňať tú kamennú chatu pod Chopkom zájdite aj dovnútra. Majú tu vynikajúce parenné buchty. No skôr by som mal písať mega parenú buchtu. Tá pochádza od lokálneho dodávateľa a je podávaná navyše so šľahačkou a vanilkovým krémom. Kto ju už raz ochutná, inú nebude chcieť.

Na nižšie položenej priestupnej stanici Priehyba, už bolo rozložených dostatok lehátok na opaľovanie. S nádherným až gýčovým počasím sme si mohli vychutnať prvé slnečné lúče do sýtosti.

Už dole v Demänovskej doline nie je čo dokopy robiť, hlavne keď necháte auto zaparkované na druhej strane Chopku. Zimná sezóna končí a jarná ešte poriadne nezačala. Najznámejšie naše jaskyne: Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa nemyslia asi vôbec na turistov. Ľadová jaskyňa je v apríli ešte zatvorená a jaskyňa slobody ide asi podľa zamestnancov a posledný vstup je o 13:00!!!

Napriek tomu to bol vynikajúci weekend, ktorý sa oplatí hockedy absolvovať. Do pozornosti dávam ešte Jaskyňu mŕtvých netopierov, ktorá nie je komerčne známa, ale dá vám viac ako hociktorá iná. Veľká vďaka patrí všetkým uvedeným nižšie a aj tým čo tam nie sú zväčnení.