Bratislava

Bratislava

Bratislava je hlavné mesto Slovenska. Leží na Dunaji, pod Malými Karpatmi a priamo susedí s Rakúskom a Maďarskom. Je to jediné hlavné mesto na Slovensku a zároveň jedno z mála európskych hlavných miest, ktorého územie siaha až k hraniciam dvoch ďalších štátov. Z centra je to na rakúsku hranicu len niekoľko kilometrov.

Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch Dunaja. Staré Mesto, Bratislavský hrad a väčšina historických pamiatok ležia na ľavom brehu, Petržalka na pravom. Na severe sa začínajú Malé Karpaty, na západe sa Dunaj stretáva s Moravou pri Devíne a smerom na juhovýchod pokračujú lužné lesy a dunajské ramená.

Kelti a Rimania

Bratislava bola osídlená dávno pred vznikom stredovekého mesta. Na konci 2. storočia pred naším letopočtom tu mali Kelti veľké opevnené sídlo. Jeho centrum sa nachádzalo aj na hradnom kopci a v priestore dnešného Starého Mesta. Z tohto obdobia pochádzajú známe mince s nápismi BIATEC a NONNOS. Biatec sa neskôr objavil aj na slovenskej päťkorunovej minci.

Dunaj bol v časoch Rímskej ríše súčasťou jej severnej hranice. V dnešných Rusovciach stál vojenský tábor Gerulata. Jeho pozostatky sú prístupné verejnosti a patria do súboru pamiatok Dunajského Limesu zapísaného v UNESCO.

Devín a Bratislavský hrad

Devín patril k dôležitým miestam už v praveku. Neskôr ho využívali Kelti, Rimania aj Slovania. V období Veľkej Moravy tu stálo významné hradisko. Poloha na vysokom brale nad sútokom Dunaja a Moravy mala vojenský význam ešte celé stáročia. Hornú časť hradu zničili v roku 1809 napoleonské vojská.

Podobne dlhú históriu má Bratislavský hrad. Hradný kopec bol osídlený už v praveku a neskôr tu vzniklo dôležité slovanské hradisko. Samotný hrad sa počas stáročí viackrát prestavoval. Dnešný vzhľad vychádza najmä z tereziánskej prestavby z 18. storočia a z rozsiahlej obnovy po druhej svetovej vojne. Hrad totiž v roku 1811 vyhorel a viac ako sto rokov zostal ruinou.

Stredoveké mesto

Pod hradom sa postupne vyvinulo opevnené mesto. V roku 1291 získala Bratislava mestské privilégiá. Mala vlastnú samosprávu, trhy, remeselníkov a mestské hradby. Zo štyroch hlavných mestských brán sa zachovala iba Michalská brána.

Stredoveký pôvod je v centre viditeľný dodnes. Hlavné námestie, Stará radnica, Františkánske námestie, Kapitulská, Ventúrska či Panská ulica vznikali dávno pred dnešnou podobou mesta. Domy sa počas stáročí prestavovali, preto sa tu vedľa seba nachádzajú gotické, renesančné, barokové aj klasicistické prvky.

Korunovačné mesto

Po obsadení Budína Osmanmi sa politické centrum Uhorska presunulo na západ. Bratislava získala oveľa väčší význam a v roku 1536 sa stala hlavným mestom Uhorského kráľovstva. Uhorský snem tu zasadal až do roku 1848.

V rokoch 1563 až 1830 bola Bratislava korunovačným mestom. V Dóme sv. Martina korunovali desať uhorských kráľov, jednu panujúcu kráľovnú a osem kráľovských manželiek. Najznámejšou bola korunovácia Márie Terézie v roku 1741. Na vrchole veže Dómu sv. Martina je dodnes pozlátená replika uhorskej koruny.

Z obdobia, keď v meste žila uhorská šľachta a pôsobili tu dôležité úrady, pochádza veľká časť palácov v Starom Meste. Patria medzi ne Primaciálny, Pálffyho, Mirbachov, Grasalkovičov či Erdődyho palác.

Mária Terézia a Bratislavský mier

Za Márie Terézie zažila Bratislava výrazný stavebný rozvoj. Prestavoval sa hrad, pribúdali šľachtické paláce a mesto sa rozširovalo aj za hradby. V 18. storočí patrila Bratislava k najväčším mestám Uhorska.

Primaciálny palác bol dokončený v roku 1781. V jeho Zrkadlovej sieni podpísali 26. decembra 1805 Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom. Zmluva nasledovala po Napoleonovom víťazstve v bitke pri Slavkove.

Staré Mesto a architektúra

Historické centrum nie je veľké a väčšina hlavných pamiatok je v pešej vzdialenosti. Dóm sv. Martina, Stará radnica, Michalská brána, Primaciálny palác, Grasalkovičov palác a Bratislavský hrad patria k najznámejším stavbám mesta.

Bratislava má aj výraznú architektúru z 19. a 20. storočia. K najznámejším secesným stavbám patrí Kostol sv. Alžbety, známy ako Modrý kostol. Z obdobia funkcionalizmu pochádza viacero obytných a verejných budov, najmä v širšom centre. Po druhej svetovej vojne pribudli veľké sídliská, nové dopravné stavby a neskôr aj výškové budovy pri Dunaji a v okolí Nív.

Most SNP a Petržalka

Most SNP postavili v rokoch 1967 až 1972. Je zavesený na jednom pylóne a na jeho vrchole sa nachádza vyhliadková reštaurácia UFO. Pri výstavbe mosta a jeho príjazdových ciest zbúrali veľkú časť historického Podhradia vrátane väčšiny niekdajšej židovskej štvrte.

Na druhej strane Dunaja leží Petržalka. Pôvodná obec sa po pripojení k Bratislave výrazne zmenila a od 70. rokov tu vyrástlo najväčšie bratislavské sídlisko. Dnes ide o najľudnatejšiu mestskú časť Bratislavy.

Železná opona

Po roku 1948 sa Bratislava ocitla priamo na hranici so západným svetom. Rakúska hranica bola strážená a v jej blízkosti vznikli ploty, zátarasy a vojenské objekty. Týkalo sa to najmä Petržalky, Devína a Devínskej Novej Vsi. Pri pokusoch o útek cez hranicu zahynuli aj ľudia.

Po novembri 1989 boli zátarasy odstránené a hranica sa znovu otvorila. Dnes sa dá z Bratislavy prejsť do Rakúska pešo alebo na bicykli po viacerých trasách. Cez Cyklomost slobody pri Devínskej Novej Vsi sa dá dostať priamo do rakúskeho Schlosshofu.

Malé Karpaty a mestské lesy

Severná časť Bratislavy siaha do Malých Karpát. Lesy sa začínajú prakticky na okraji obytnej zástavby a veľká časť z nich patrí do Bratislavského lesoparku. K najnavštevovanejším miestam patria Železná studnička, Kamzík, Kačín a údolie Vydrice.

Na západe mesta leží Devínska Kobyla, známa suchými lúkami, lesostepou a výhľadmi na Devínsku bránu. Úplne iný charakter má krajina pri Dunaji a Morave, kde sa zachovali lužné lesy, ramená a mokrade. Bratislava má preto na svojom území lesy, vinohrady aj riečne nivy.

Vinohrady a víno

Vinohradníctvo má v Bratislave dlhú tradíciu. Vinice sa rozprestierali najmä na svahoch Malých Karpát od dnešného Nového Mesta cez Raču až po Vajnory. Časť z nich sa zachovala dodnes.

Najznámejšia je Rača, ktorá bola po stáročia vinohradníckou obcou. S mestom sa spája najmä Frankovka modrá. Vinohradnícka tradícia prežila aj vo Vajnoroch a v menšej miere v ďalších častiach mesta.

Bratislavská kuchyňa

Starý Prešporok mal zmiešané slovenské, nemecké a maďarské obyvateľstvo, čo sa prejavilo aj v kuchyni. Bežné boli jedlá známe z Viedne a ďalších miest bývalej monarchie, jedlá z dunajských rýb, pečená hydina, kapusta, múčne jedlá a víno.

Medzi typické bratislavské výrobky patria bratislavské rožky. Pečú sa v dvoch tradičných verziách – makovej a orechovej. S mestom sú úzko spojené aj kaviarne a cukrárne, ktoré patrili k mestskému životu už v časoch Rakúsko-Uhorska.

Kultúra a múzeá

V Bratislave sídlia najdôležitejšie slovenské kultúrne inštitúcie. Patrí medzi ne Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria a Slovenské národné múzeum. Múzeum mesta Bratislavy spravuje Starú radnicu, hrad Devín, Michalskú vežu a ďalšie historické objekty.

Veľká časť kultúrneho života je sústredená v Starom Meste, no galérie, divadlá, kluby a kultúrne centrá fungujú aj mimo historického centra. Bratislava je zároveň univerzitným mestom a sídlom väčšiny celoštátnych úradov, médií a významných kultúrnych organizácií.

Bratislava dnes

Od roku 1993 je Bratislava hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky. Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá aj väčšina ústredných štátnych inštitúcií.

Za posledné desaťročia sa najviac zmenilo územie pri Dunaji a v okolí bývalých priemyselných areálov. Vyrástli tu nové obytné a administratívne štvrte, nákupné centrá a výškové budovy. Staré Mesto si pritom zachovalo pôvodnú uličnú sieť a veľkú časť historickej zástavby. Bratislava je dnes mestom, kde sa dá za jeden deň prejsť od stredovekého centra cez moderné nábrežie až do vinohradov alebo lesa.