Nasledujúci deň nevyzeral extra nádejne a ani predpoveď počasia. Na celý deň hlásili zamračené počasie s dažďom. Do tohto sme boli vybavený, tak nám to nejako extra neprekážalo, ale i tak by sme boli radšej keby bolo slnečno.
Cesta na Cap de Formentor
Máme pred sebou takmer 100km na najsevernejší cíp Malorky k majáku Formentor. Len čo opustíme hotel, začne pršať. Našťastie na druhej strane ostrova to ustáva a zastavujeme na prvej vyhliadke.
Tá je ešte krajšia ako v samotnom cieli. Len čo prejdeš prvé stúpanie od Port de Pollença narazíš na veľké bezplatné parkovisko s vyhliadkou. Tu ti odporúčame sa určite zastaviť. Čaká ťa ešte časovo dlhá cesta plná adrenalínu.
Povinná zástavka po ceste
Vyhliadka je pripravená na naozaj množstvo turistov. A ani si nemusíš brať žiadnu turistickú obuv. Všetko je tu vybetónované. A úplne na konci sa ti naskytnú neskutočné výhľady. Lepšie ako z pláže.
Celkovo sa tu zdržíš asi hodinku. Ale ak máš ešte čas, alebo parkovisko je beznádejne plné môžeš si zvoliť alternatívu a odbočiť na strážnu vežu, ktorú vidieť už zdola z parkoviska. Cesta ťa zavedie takmer až k pamiatke.
Cap de Formentor
Záverečný 14km dlhý úsek trvá od 25 minút pri prázdnych cestách až hodinu. To ešte nevravíme o úplnom závere. Totiž cesta nie je štandardne široká, ale skôr užšia plná zákrut do ktorých nevidíš. Ihneď rozpoznáš jazdiacich turistov od domácich. Domáci prefrčí oproti tebe bez pribrzdenia a lízne ti spätné zrkadlá. Len netreba trhať volantom.
Záleží v akom čase sa sem vyberieš a podľa toho tu bude množstvo áut. Ideálne ešte doobeda, to tu bolo áut akurát. Čo tu bola druhá partia pár dní po nás, tak to otočili na pol ceste, pretože had z áut bol príliš dlhý.
V cieli je totiž parkovisko tak maximálne pre 25 áut a popri ceste nie je kde zaparkovať. Iba na pár miestach kde sú schované menšie vyhliadky, že maximálne tu zaparkujú dve tri autá. Na parkovisku je to „tetris“, aby sa sem naskladalo maximum áut. Pri slabej premávke tu maximálne počkáš na voľné miesto cca 15 minút.
Striedalo sa to dosť rýchlo aj vďaka tomu, že jediná kaviareň s reštauráciou bola zavretá na čo sme si už pri španieloch zvykli. Keď sa im nechce, neotvoria. Škaredé počasie – neotvoria. Inak samotný maják nestojí úplne na konci útesu. Vyhliadka je síce pekná, ale krajšia je určite tá, čo sme opísali vyššie.
Valldemossa
Pri minulej pár hodinovej návšteve, sme cez Valldemossa iba prebehli a toto malé mestečko sme si pozreli iba z okna auta. To sme vedeli, že pri ďalšej návšteve musíme toto miesto navštíviť. Ak si dáš vyhľadať informácie o Malorke, v TOP 5 „Must See“ bude spomenutá aj Valldemossa.
Valldemossa leží uprostred zelených kopcov s dominantou mesta: kurtizánsky kráľovský kláštor. Práve tento kláštor sa stal útočiskom Frederyka Chopina pre jeho tuberkolózu. Práve na zmienku o tomto skladateľovi narazíš takmer všade v meste, aj keď sa tu liečil iba 2 roky.
svätá Katarína
Keď sa budeš prechádzať mestom, určite si všimneš farebné keramické tabuľky s rôznou tématikou. Sú to výjavy zo života miestnej rodáčky svätej Kataríny (Catalina Thomasová). Po stopách týchto tabuliek sa môžeš vydať až do jej rodného domu, ktorý je dostupný verejnosti.
K pripomienke a ucteniu tejto svätice slúži taktiež každoročná slávnosť, ktorá sa koná koncom júla a vrcholí 28.07. Uličky sú vyzdobené girlandami a všade visia portréty svätej Kataríny.
Bez cieľa mestom
Je jedno kam pôjdeš v tomto meste. Za každým rohom je čarovná ulička vždy objavíte niečo nové. A keď budeš unavený, sadni si do reštaurácie ktorá sa ti bude páčiť a objednaj si paellu. My sme takto vybrali reštauráciu „Sa Picada“, ktorá sa nachádza priamo oproti kostolu.
Na šťastie sa neorientujeme podľa hodnotení Google či TripAdvisor a dobre sme urobili. Hodnotenie majú veľmi nízke, čo zodpovedá rôznym situáciam v tejto reštaurácii. Nie veľmi priateľská obsluha, ktorá má asi po sezóne toho plné zuby, ale jedlo bolo vynikajúce.
Keďže dnes už máme odlet, a do Palmy sa nám veľmi nechce (je vzdialená iba 20 minút od Valldemossy) ostávame v tomto meste až do večera, čo nám nerobí veľký problém. Valldemossa je miesto, kde keby neboli moderné obchody, myslíte si akoby tu zastal čas niekde v 19. storočí.
Návrat domov
Už nám iba ostáva iba natankovať plnú nádrž, vrátiť auto do požičovne a na letisku kúpiť posledné suveníry domov. Lietadlo malo odlietať až o 22:05, ale kvôli zlému počasiu pred dvoma hodinami (prietrž mračien) sú všetky odlety posunuté približne o 45 minút, ale toto oznámenie sme dostali až v lietadle, takže nie je na výber a musíme čakať.
Na viedenské letisko prilietame až hodinu a pol po polnoci. Na to treba dobré myslieť dopredu, pretože sa nebudeš vedieť dostať domov. V noci nepremávajú žiadne autobusy ani vlaky a prvý spoj do Bratislavy odchádza až o 06:30.
Parkovné na najlacnejšom parkovisku nie je tiež výhra. Za dva dni zaplatíš približne 50,- €. Ideálne je, keď ťa vie v takúto nekresťanskú hodinu niekto vyzdvihnúť.
Teraz v zime, začína Laudamotion lietať v rozumnejšie časy, ale zas hneď na jar zas prejde na klasickú prevádzku s odletom niečo po piatej hodine rannej s návratom po polnoci. Ale vďaka priaznivým cenám si na Malorku ešte niekedy zaletíme.
