Basílica del Voto Nacional je najväčší neogotický kostol v Južnej Amerike. Podľa miestnej legendy nastane koniec sveta, ak sa stavba baziliky niekedy oficiálne dokončí.
V roku 1883 začal otec Julio Matovelle zháňať podporu pre stavbu obrovskej baziliky v centre ekvádorského mesta Quito. Projekt podporil aj prezident a Kongres vyčlenil na jej výstavbu 12 000 pesos.
Napriek tomu to bol pomalý proces. Pápež Lev XIII. schválil stavbu v roku 1887 a na projektovanie kostola bol prizvaný francúzsky architekt Emilio Tarlier. Tarlier, inšpirovaný katedrálami Notre Dame a Bourges, sa pustil do návrhov v roku 1890. Napokon 10. júla 1892 položili prvý kameň.
Stavba baziliky trvala viac ako 30 rokov. Prvá omša a prvé zvonenie sa uskutočnilo v roku 1924. Pápež Ján Pavol II. kostol požehnal v roku 1985, posvätený a definitívne otvorený bol v roku 1988.
Vzhľadom na to, že medzi jej vznikom a slávnostným otvorením uplynulo viac ako storočie, dalo by sa očakávať, že Bazilika národného hlasu bude skutočne impozantnou stavbou. A nesklamala. Kostol je 140 metrov dlhý a 35 metrov široký, pričom jeho dve čelné veže dosahujú výšku 115 metrov.
Interiér tvorí jedna dlhá centrálna loď s dvoma menšími priľahlými loďami, s kupolou a vitrážovými oknami. Okolo centrálnej lode je 24 malých kaplniek, z ktorých každá je zasvätená jednej ekvádorskej provincii. K bazilike je pripojená aj krypta a panteón.
Vonku sa medzitým nachádza rad chrličov, ktoré môžu vyzerať povedomejšie ako fantastické groteskné postavy, ktoré zvyčajne zdobia fasády kostolov a katedrál. Všetky chrliče v Bazilike národného hlasu predstavujú endemické zvieratá Ekvádoru vrátane leguánov, korytnačiek, pásavcov a kondorov.
Z technického hľadiska nebola Basílica del Voto Nacional nikdy dokončená, aspoň nie oficiálne. Podľa miestnej legendy je tento trvalý stav nedokončenosti spôsobený pomerne závažným dôvodom: ak bude bazilika niekedy dokončená, nastane koniec sveta.
