Pri prejazde Čile si môžete všimnúť opustené budovy, ktoré lemujú ešte opustenejšie cesty. Sú to pozostatky nitrátových miest, osád, ktoré vznikli ako domov pre robotníkov pracujúcich v baniach.
Chacabuco bolo nitrátové mesto založené v roku 1924. Mohlo v ňom prebývať 5 000 robotníkov a jeho súčasťou boli objekty ako divadlo, knižnica, bazén a športové centrum.
Mesto však malo krátke trvanie. Veľká hospodárska kríza v Spojených štátoch, ako aj nemecký vynález syntetického dusičnanu, zabrzdili priemysel. Keď sa v 30. rokoch 20. storočia začali zatvárať bane v oblasti, robotníci začali mesto opúšťať. Potom sa z neho stala akási časová kapsula, pričom lupiči rozkrádali jeho materiály, až kým ho vláda v roku 1971 nevyhlásila za národnú pamiatku a nezačala ho chrániť.
Vďaka štátnemu prevratu, ktorý v roku 1973 uskutočnil generál Augusto Pinochet, dostalo mesto čoskoro nový účel. Počas svojho režimu Pinochet premenil časť mesta na väznicu a mučiace tábory pre intelektuálov, ktorí sa postavili proti vláde. V tábore bolo počas dvojročného využívania umiestnených približne 1 800 väzňov, z ktorých mnohí tam zomreli.
Po zatvorení väznice bolo Chacabuco opäť opustené. Naďalej chátralo, až kým sa v roku 1990 neuskutočnilo niekoľko pokusov o jeho zachovanie. Bývalý väzeň tábora Roberto Saldívar sa rozhodol vrátiť sa tam a žiť v tábore sám, aby ho zachoval a chránil. Túto činnosť vykonával až do svojej smrti v roku 2006. Potom prevzal Saldívarovu prácu správcu Pedro Barreda. Od júla 2019 tam stále žije.
