Banícke mesto Sewell leží na nehostinnom svahu vysoko nad najväčšou podzemnou medenou baňou na svete. Vzniklo v roku 1905 a v 70. rokoch 20. storočia bolo opustené. Takzvané Mesto schodov je pozoruhodným príkladom firemných sídiel, ktoré vznikali na niektorých z najodľahlejších miest sveta.
Sewell sa nachádza v Andách vo výške viac ako 2 200 metrov nad morom, na odkrytom svahu, ktorý je príliš strmý pre kolesové vozidlá. Keď však spoločnosť Braden Copper Company objavila v miestnych horách bohaté zásoby medi, začala tu budovať mesto pre svojich pracovníkov. Tí boli potrební na ťažbu medi z bane El Teniente („Poručík“), ktorá sa neskôr stala najväčšou podzemnou medenou baňou na svete.
Pre strmý terén museli urbanisti pri navrhovaní Sewellu zvoliť netradičné riešenie. Celé mesto vzniklo okolo veľkého centrálneho schodiska Escalera Central, ktoré stúpalo po svahu od železničnej stanice pod ním. Z neho sa rozbiehala sieť ďalších schodísk a chodníkov určených výhradne pre peších, vďaka čomu Sewell získal prezývku Ciudad de las Escaleras – Mesto schodov.
Aby prostredie pôsobilo prívetivejšie, budovy boli natreté rôznymi výraznými farbami. Spoločnosť zároveň vybudovala ihriská a námestia, obchody, spoločenský klub a dokonca aj kino, aby baníci a ich rodiny mali v izolovanom horskom meste dostatok možností na trávenie voľného času. Alkohol bol v celom Sewelli zakázaný, baníci si však zvyčajne našli spôsob, ako ho do mesta prepašovať.
Šesť desaťročí Sewell prosperoval a rozrastal sa. Na vrchole v roku 1968 tu žilo viac ako 15 000 ľudí, no jeho dejiny poznačili aj tragédie. V noci 8. augusta 1944 zasiahla mesto lavína zo svahov nad Sewellom a zabila 102 ľudí. O rok neskôr vypukol požiar v bani El Teniente a uväznil robotníkov pod zemou. Nešťastie známe ako El Humo („Dym“) si vyžiadalo 355 obetí, pričom mnohí zomreli na otravu oxidom uhoľnatým. Dodnes ide o najhoršie banské nešťastie pri ťažbe kovov v dejinách Čile.
K opusteniu Sewellu napokon neviedli nehody ani prírodné katastrofy. Po znárodnení medeného priemyslu začal štátny podnik presúvať rodiny zo Sewellu do nižšie položených sídiel a časť mesta sa následne demolovala. Presun obyvateľov prebiehal najmä počas 70. rokov, keď sa pôvodné firemné banícke mesto postupne vyľudnilo.
Čilské úrady neskôr uznali historickú hodnotu Sewellu a demoláciu zastavili. V roku 1998 bolo mesto vyhlásené za národnú pamiatku a v roku 2006 ho UNESCO zapísalo na Zoznam svetového dedičstva. Zachovala sa významná časť pôvodnej zástavby a desiatky farebných budov boli obnovené. Súčasťou lokality je aj múzeum, ktoré približuje históriu opusteného Mesta schodov a jeho úlohu v čilskom baníctve.
