Dažďový les v Konžskej panve je dvakrát taký veľký ako Francúzsko a v rozlohe ho prekoná len amazonský prales. Jeho zapáchajúce močiare, kalné rieky, hustá džungľa, lesy a trávnaté savany sa tiahnu cez šesť krajín (pričom ďalšie tri sa nachádzajú v jeho tesnej blízkosti). Najväčšia časť z neho, až 60 percent, pripadá Konžskej demokratickej republike. Veľký národ tohto štátu, obdareného nesmierne cenným nerastným bohatstvom, však čelí prekliatiu trpkej koloniálnej minulosti aj nemenej traumatickej nedávnej histórii. Medzi rokmi 1997 až 2003 sa krajina zmietala v ničivej občianskej vojne, ktorá si vyžiadala vyše 6 miliónov obetí. Tých , ktorí nezomreli priamo pri konflikte, pripravili o život choroby a podvýživa. Kým v krajine zúril konflikt, veľké plochy dažďového lesa padli za obeť nelegálnym drevorubačom, ktorí tu s otvorenou či skrytou podporou miestnych militantných skupín z oboch táborov beztrestne ťažili drevo.
Vojna síce už ale z veľkej časti skončila. To však neplatí o ťažbe vzácnych stromov, ako je napríklad africký mahagón, ktorý by mal byť chránený národnými aj medzinárodnými zákonmi. Holé, vyrúbané pláne, čo ostávajú po ťažbe dreva, sa tak znepokojivo rýchlo rozširujú.
Štúdia, ktorú v novembri 2018 publikovala Katedra geografických vied Marylandskej univerzity, ukázala, že medzi rokmi 2000 a 2014 sa v Konžskej panve stratilo približne 165 000 štvorcových kilometrov lesa. Za menej ako pätnásť rokov tak zmizlo územie väčšie ako Bangladéš. Vedci odhadujú, že pokiaľ by odlesňovanie pokračovalo v rovnakej miere aj naďalej, do roku 2100 by už v panve neostali žiadne lesy. Iní odborníci vykresľujú ešte pochmúrnejší obraz budúcnosti a predpokladajú, že s očakávaným päťnásobným nárastom populácie Konžskej panvy v tomto období zanikne dažďový les ešte oveľa skôr.
Podľa Svetového fondu na ochranu prírody je les v súčasnosti domovom vyše 10 000 druhov rastlín, viac ako 400 rôznych druhov cicavcov – vrátane šimpanzov bonobo, goríl východných horských, slonov pralesných, okapií a byvolov – a najmenej tisícky druhov vtákov, ku ktorým patria aj breháre čiernochvosté, hvizdáky malé alebo močiarničky tiché. Počty veľkých ľudoopov zdecimovala v minulom desaťročí epidémia vírusu ebola, no dlhodobé odlesňovanie je obrovskou hrozbou pre všetky miestne formy života, pričom mnohé z nich sa nevyskytujú nikde inde na svete.
V oblasti Konžskej panvy žije podľa odhadov 60 až 75 miliónov ľudí a tento počet narastie každý rok o 1,7 milióna. Väčšina z nich je vo väčšej či menšej miere závislá od dažďového lesa, ktorý im poskytuje potravu, prístrešie aj živobytie. Tak trochu prekvapivou príčinou zániku miestneho ekosystému je aj kultivovanie malých území lesa na poľnohospodárske účely. Miestni obyvatelia klčujú stromy pre svoje malé políčka, na ktorých pestujú kukuricu a maniok. Živiny z lesnej pôdy sa však rýchlo vyčerpajú, takže sa celý proces znovu a znovu opakuje a les takto kúsok po kúsku neúprosne mizne. Neporovnateľne väčšie škody má však na svedomí hlavne obnova masívnej ťažby, ktorá je hnacím motorom povojnovej ekonomiky. Obrovské časti lesov ustupujú aj plantážam, na ktorých sa vo veľkom pestujú určité plodiny, napríklad palma olejová. Takéto aktivity sú pre dažďový les Konžskej panvy doslova existenčnou hrozbou. Tento les je podľa odhadov štvrtou najväčšou zásobárňou oxidu uhličitého na svete a zohráva tak kľúčovú úlohu v regulácii svetovej klímy. O jeho osud by sme sa preto mali všetci naozaj pozorne zaujímať.
