Ihla na plátanie

Dánsky autor Hans Christian Andersen sa najviac zapísal do pamäti svojimi klasickými rozprávkami ako Škaredé káčatko, Malá morská víla a Cisárove nové šaty. Jeden z jeho menej známych príbehov, Ihla na plátanie, rozpráva príbeh o snobskej plátacej ihle, ktorá sa považuje za jemnú vyšívaciu ihlu. Jedného dňa spadne do kanalizácie a vydá sa na dlhú a strastiplnú cestu. Ponaučenie príbehu je, že pýcha predchádza pád.

V Odense, Andersenovom rodisku, nájdete viac ako 15 verejných sôch na motívy spisovateľových dobrodružstiev. Zatiaľ čo väčšina trojrozmerných umeleckých objektov je skôr konvenčná, nie je to prípad Ihly na plátanie, inšpirovanej rovnomenným románom. Socha sa skladá z dvoch častí a znázorňuje hlavného hrdinu príbehu (z červenej žuly), ako aj postavu ihly (z čiernej žuly s vyleštenou hlavou).

Sochár Frede Troelsen (1932 – 2014) zámerne tvaroval Ihlu na plátanie nejednoznačne. To vyvolalo otázku, čo postavy v skutočnosti predstavujú – jednoducho dve nevinné imaginárne ihly alebo snáď aj falus a joni? Umelec povedal, že chcel, aby jeho socha symbolizovala nadčasovú tému mužskosti verzus ženskosti, ktorá sa mu spája s Andersenovou rozprávkou.

Ihla na plátanie bola postavená na hlavnej nákupnej ulici v Odense v roku 1988. Trvalo však viac ako tri desaťročia, kým vyvolala náležitý rozruch. V roku 2023 obec Odense aktualizovala svoju oficiálnu stránku na Facebooku fotografiami pikantnej sochy. Krátko nato sa na ňu zosypalo rekordné množstvo komentárov. Zatiaľ čo niektorí občania dve žulové postavy chválili, iní boli pobúrení a označovali ich za „zvrátené“, „pornografické“ a „satanistické“. Čoskoro táto debata dokonca upútala pozornosť dánskych celoštátnych spravodajských agentúr.