27. decembra 1984 našli v ľadovom poli pri Allan Hills, skalnatom horskom útvare vystupujúcom z modrého ľadu vo Viktóriinej zemi vo Východnej Antarktíde, meteorit. Kozmochemické analýzy neskôr ukázali, že pochádza z Marsu. O niekoľko rokov sa tento meteorit, známy ako ALH84001, dostal do centra pozornosti po tom, čo časopis Science publikoval štúdiu opisujúcu štruktúry v hornine, ktoré autori interpretovali ako skamenené formy života. Ak by sa takýto výklad potvrdil, išlo by o prvý jednoznačný dôkaz mimozemského života.
Nález spustil mediálnu búrku, po ktorej nasledovalo aj televízne vyhlásenie vtedajšieho prezidenta USA Billa Clintona. Vedecká obec však tvrdenie nikdy všeobecne neprijala. Pochybnosti vyvolávala možná kontaminácia pozemským materiálom, špekulatívnosť záverov založených najmä na tvare pozorovaných štruktúr a chýbajúce presvedčivejšie dôkazy. Zástancovia hypotézy o mimozemskom živote od nej neustúpili. Pôvodná štúdia z roku 1996 bola citovaná viac než 2 000-krát a výskum meteoritu ALH84001 pokračuje. Vďaka mimoriadnej mediálnej pozornosti patrí ALH84001 medzi najznámejšie meteority vôbec.
O niekoľko desaťročí sa Allan Hills dostali do správ znova. Vedci našli v ľade vzduchové bubliny, ktorých vek mohol siahať až k 2,7 milióna rokov. Štúdia publikovaná v časopise Nature v roku 2019 však ukázala, že chemické zloženie niektorých vzoriek zrejme zmenila mikrobiálna aktivita: koncentrácia oxidu uhličitého bola zvýšená a množstvo molekulárneho kyslíka kleslo približne o polovicu. Najstarší „neporušený“ vzduch bez zjavného biologického ovplyvnenia preto pravdepodobne pochádza spred približne dvoch miliónov rokov. Aj po posunutí rekordu o zhruba 700 000 rokov smerom k mladšiemu veku bol nový údaj viac než dvojnásobkom dovtedajšieho rekordu približne 800 000 rokov.
Zloženie približne dvojmiliónového vzduchu sa od dnešnej atmosféry príliš nelíši, s výnimkou toho, že vzduch uzavretý v ľade obsahuje asi o 30 percent menej oxidu uhličitého než moderná atmosféra. Rozdiel súvisí s nárastom koncentrácie CO2 spôsobeným ľudskými emisiami zo spaľovania fosílnych palív. Ak by sa dalo tento zachovaný vzduch vdýchnuť, človek by podľa teoretického porovnania rozdiel zrejme nepocítil. Jeden z pracovníkov, ktorý v teréne vŕtal ľad, poznamenal, že nápoje pripravované z takéhoto starého ľadu chutili veľmi dobre, pre toto tvrdenie však neexistuje vedecký dôkaz.
Výskyt meteoritov aj mimoriadne starého ľadu pri Allan Hills súvisí s rovnakým glaciologickým mechanizmom. Ľad sa v tejto oblasti pohybuje po stúpajúcom skalnom podloží smerom k povrchu, kde ho silné katabatické vetry – prúdenie studeného hustého vzduchu klesajúceho po svahu pôsobením gravitácie – postupne odstraňujú abláciou. Meteority, ktoré boli v ľade uzavreté, tak zostávajú na povrchu, zatiaľ čo sa odhaľuje kryštalický ľad, ktorý by za bežných podmienok ležal hlboko v ľadovom štíte. Miesto, kde sa dvojmiliónový ľad pôvodne vytvoril a usadil, zostáva nejasné; do oblasti Allan Hills musel byť dopravený pohybom ľadovej masy z iného miesta. Horná veková hranica ľadu, ktorý sa tu môže objaviť, nie je známa a podobné glaciologické prostredie môže ukrývať ešte staršie vrstvy.
