Roku 1516 sa kardinál Bibbiena, dlhoročný priateľ a dôverník pápeža Leva X., rozhodol urobiť v pápežovej kúpeľni novú výzdobu. Bibbienová záľuba v sprostých a vyzývavých námetoch ho inšpirovala k tomu, aby nechal od ďalšieho priateľa, umelca Raffaela, vytvoriť sériu erotických fresiek. Nastených nájdete Venušu, Amora, nymfy a satyri, ako šantia nahí v lese.
Nasledujúce storočia bola Stufetta del Cardinal Bibbiena, teda „vášnívá izbička kardinála Bibbiena“, cenzúrovaná. Pohoršení obyvatelia pápežských komnát niekteré fresky zamaľovali. Zostávajúce maľby zobrazujú Venušu, ako sa nahá kúpe v jazierku, prehliada si sama seba v zrkadle a odpočíva na Adónisovom lone.
Hoci by ani dnešný pápežský úrad fresky neschválil, Raffaelove kresby sú v porovnaní so zábavou prostopášných renesančných pápežov umiernené. Pápež Alexander VI. roku 1501 poriadal vo Vatikáne tzv. „gaštanový banket“. Do mesta bolo dopravených asi 50 žien, ktorý šaty boli zabavené, a zúčastnené ženy boli nútené sa nahé plaziť po podlahe a zbierať gaštany, ktoré po nich hostia hádzali. Duchovný i hostia potom súťažili v tom, kto ich zvládne v milostnom akte vystriedať najviac. Tí s najväčším počtom „zárezov“ dostali ako cenu kus ženského oblečenia.



Vstup do miestnosti je povolený len výnimočné. Pokiaľ nemáš vo Vatikáne známych, ktorí by ti prehliadku dohovorili, navštív aspoň borgiovské komnaty v Apoštolskom paláci, v ktorých prebiehal banket Alexandra VI.

