Hotel Ducor Palace

Palác Ducor bol dokonca aj v čase svojho najväčšieho úpadku nespornou pýchou Monrovie. Deväťposchodový hotel so 106 izbami stojí na najvyššom kopci hlavného mesta Libérie na konci Broad Street, hlavnej dopravnej tepny, a tamojšej krajine dominuje od roku 1960. S Atlantickým oceánom na jednej strane a riekou Saint Paul pod nohami mal síce korene v Libérii, ale hľadel smerom do sveta. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia mala Libéria jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete. Táto západoafrická krajina, obdarená zásobami dreva, diamantov a predovčetkým akučuku a hrdzavočervenej železnej rudy, po ktorých bol vtedy v automobilovom priemysle veľký dopyt, núkala investorom lákavé vyhliadky. Ducor Palace bol dielom International Hotels, pobočky leteckej spoločnosti Pan Am Airways, a jeho moderná medzinárodná architektúra odrážala vieru tejto spoločnosti v žiarivú budúcnosť v podobe centra pre obchodných cestujúcich, politikov, celebrity a turistov.

Hotel projektoval dynamický rumunsko-izraelský architekt a developer Moshe Mayer, ktorého portfólio projektov siahalo od výstavby rezortov v Catskill Mountains v štáte New York až po vytvorenie veže Shalom Meir v Tel Avive, ktorá sa pod dokončení v roku 1965 stala najvyšším mrakodrapom na Blízkom východe. Ducor mu dokonca priniesol ďalšiu zákazku v západnej Afrike, keď si ho Félix Houphouët-Boigny, prvý prezident Pobrežia Slonoviny, najal, aby jeho novému nezávislému štátu postavil luxusný hotel, ktorý by sa mu vyrovnal.

Výsledkom bol Hôtel Ivoire v Abidžane, ktorý mnohí považujú za míľnik afrického modernizmu, a jeho nedávna rozsiahla rekonštrukcia po dvoch ničivých občianskych vojnách je v príkrom rozpore s osudom jeho predchodcu.

Ako prvý moderný päťhviezdičkový hotel v Afrike bol Ducor vybavený všetkými najmodernejšími vymoženosťami a v jeho kruhovej reštaurácii s oknami s nádherným panoramatickým výhľadom na mesto a oceán sa podávali jedlá francúzskej a africkej kuchyne, ktoré pripravovali najlepší kuchári z oboch sfér. Nachádzali sa tu tenisové dvorce, oddychová terasa a bazén, ktorý údajne využíval aj Idi Amin, vražedný vládca Ugandy – odmietal sa vzdať svojej pištole a aj pri plávaní ju vraj držal v ruke. Nech už je pravdivosť tejto historky akákoľvek, rozhodne patril k mnohým popredným politickým osobnostiam, diplomatom, podnikateľom a vtedajším dejateľom, ktorí sa zúčastňovali na summitoch, konferenciách, obchodných rokovaniach, kokteilových večierkoch, slávnostných večeriach a banketoch v klimatizovaných priestoroch hotela. V hoteli Ducor sa konali aj celoštátne podujatia a dokonca ho využívali miestne školy, vďaka čomu sa budova dostala do povedomia širokej libérijskej verejnosti. Prevrat v roku 1980 však spustil sériu udalostí, ktoré uvrhli krajinu do rozsiahlej občianskej vojny trvajúcej od roku 1989 do roku 1997. Niekoľko mesiacov pred jej vypuknutím hotel zatvorili a istý čas ho obývala dočasná vláda. Počas konfliktu Ducor ostreľovali a vyrabovali a neskôr sa stal útočiskom pre vysídlených obyvateľov slumov. V roku 2003 zohral hlavnú úlohu v druhej občianskej vojne v Libérii. Vtedy ho využívali sily lojálne Charlesovi Taylorovi, despotickému prezidentovi krajiny s americkým vzdelaním, ktoré si z neho spravili palebnú základňu. Po pobyte v nigérijskom exile Taylora napokon vydali do Haagu, kde ho OSN v roku 2012 usvedčila z vojnových zločinov a následne odsúdila na päťdesiat rokov väzenia. Britský politik Chris Mullin, ktorý navštívil hotel v roku 2004 po skončení konfliktu, ho opísal ako “náznak toho, ako by vyzeral Park Lane Hilton na konci sveta”.

O čosi neskôr z hotela vyhnali všetkých neoprávnených obyvateľov a novozvolená vláda Libérie prenajala budovu Líbyi. Všetky dohody a plány na vzkriesenie Ducoru však zmarila smrť Muammara Kaddáfího v roku 2011 a pád jeho režimu.

Napriek tomu sa Ducor, ktorý je už len škrupinou svojho niekdajšieho ja, stal jedným z najnavštevovanejších miest v Libérii. Odkedy v roku 2018 na miesto prezidenta nastúpil George Weah, bývalá futbalová hviezda a kandidát protikorupčnej strany, znovu sa sem začali vracať turisti.