Jadrová elektráreň Żarnowiec

Viac ako 500 rokov bol životnou silou Żarnowiec, dediny v severopoľskej správnej jednotke – gmine – Krokowa na pobreží Baltského mora približne 60 km severozápadne od Gdanska, kláštor, ktorý tu v roku 1235 založil rád cisterciánok. V istom zmysle možno povedať, že vďaka kláštoru získala oblasť aj ďalšiu zo svojich hlavných pamiatok: Čertov kameň v Odargowe. Tento obrovský balvan, vysoký takmer 3,5 m, má na boku pozoruhodné zárezy. Podľa miestnej legendy sú to stopy po pazúroch, ktoré tam zanechal sám diabol. Príbeh hovorí, že Satana rozzúrila prítomnosť toľkých zbožných duší, ktoré sa na týchto brehoch zriekli rýb, mäsa, vajec a svetských slastí, a tak zdvihol balvan s úmyslom vymazať kláštorný kostol z povrchu zemského. Zásahom božej prozreteľnosti (alebo diablovým nevhodným načasovaním) ho však vyľakalo zakikiríkanie kohúta, a tak kameň pustil a zdúchol, skôr než sa rozbrieždilo.

Čertov kameň síce pôsobí v krokowskej krajine zlovestným dojmom, v posledných rokoch však musí súperiť s oveľa znepokojujúcejším prírastkom: nedokončenou jadrovou elektrárňou Żarnowiec. Počas desaťročí komunistickej vlády, ale aj po nej, kraľovalo v Poľsku medzi palivami uhlie. Ako najväčší výrobca a spotrebiteľ energie vo východnej Európe pokrývala krajina uhlím približne 80% svojich potrieb. Od konca päťdesiatych rokov 20. storočia sa však začali pripravovať plány na spustenie programu jadrovej energie, aby sa ušetrili vzácne prírodné zdroje a uvoľnil vývoz fosílnych palív. Až v roku 1982 napokon poľská vláda oznámila, že prvá jadrová elektráreň v krajine bude stáť v Żarnowiec vedľa miestneho jazera a v dostatočnej vzdialenosti od námorných prístavov v Gdansku a Gdyni. Plány zahŕňali inštaláciu štyroch sovietskych reaktorov VVER-400 spolu s celým komplexom ďalších budov na ploche 28 hektárov a predpokladalo sa, že elektráreň bude dokončená do roku 1993.

O štyri roky neskôr, keď bola výstavba v plnom prúde, vybuchol reaktor v jadrovej elektrárni v Černobyle v Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike a rádioaktívny mrak sa rozšíril po celej Európe. Aj keď sa pravdepodobne nikdy nedozvieme úplný rozsah ničivých následkov, OSN tvrdí, že havária postihla 3,5 milióna ľudí a kontaminovala takmer 50 000 km² územia, čím sa bezpochyby stala najhoršou jadrovou katastrofou na svete. Dôsledky výbuchu a rádioaktívneho spadu z Čerobyľa boli obrovské. Jestvujú názory, že bol katalyzátorom následného kolapsu Sovietskeho zväzu, pretože odhalil, aký prehnitý je jeho neslobodný autoritársky politický systém.

V Poľsku Černobyľ podnietil protesty environmentálnych skupín proti elektrárni Żarnowiec, ktorá mala síce používať iný typ reaktora ako tie na Ukrajine, zato však na území, kde bol identifikovaný tektonický zlom. Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 a čoraz dôraznejšom odpore proti elektrárni napokon v septembri 1990 stavebný ruch v Żarnowiec definitívne utíchol. Náklady na jej zrušenie boli vyčíslené na neuveriteľných 500 miliónov dolárov, ale cena za jej ďalšiu výstavbu bola podľa odhadov oveľa vyššia. Dva z rozostavaných reaktorov zbúrali, ďalšie dva predali na súčiastky a v súčasnosti z elektrárne zostala len prázdna hrdzavejúca ruina. Poľsko však pomerne neochotne prijalo dohody EÚ o čistých emisiách, čím sa znovu otvorila téma jadrovej energie ako prostriedku na zníženie závislosti krajiny od uhlia. Napriek pretrvávajúcim obavám zo seizmickej aktivity v regióne vytypovali Żarnowiec ako potenciálne miesto pre jednu z jadrových elektrární novej generácie. Pre niektorých miestnych obyvateľov, ktorí sa chcú zbaviť spomienok na černobyľskú katastrofu a ekonomické dopady pôvodne plánovanej elektrárne Żarnowiec, je táto správa asi taká vítaná ako návrat toho povestného čerta.