Kabayan: Ibaloiské jaskyne múmií

V dávnych časoch, keď bol život krutý, ťažký a krátky a liečebné postupy lekárov mohli byť rovnako smrteľné ako choroby, bola smrť vždy prítomná. Pre smrteľne chorých nejestvovalo veľa iných možností než urýchliť ich koniec, a niekedy sa to dialo mimoriadne brutálnym spôsobom.

Napriek tomu naši predkovia venovali veľa pozornosti príprave na posmrtný život. Dôkazom sú aj posmrtné rituály kmeňa Ibaloi z filipínskej provincie Benguet, ktoré sú pozoruhodné tým, že si vyžadovali aj značnú a aktívnu účasť umierajúceho. Príslušníci tohto kmeňa mumifikovali svojich mŕtvych rovnako ako starovekí Egypťania, ale používali na to naozaj jedinečnú balzamovaciu techniku.

Ich obľúbený spôsob uchovávania pozostatkov spočíval v zakonzervovaní tiel dymom a ich vysušení, až kým z nich neostal len akýsi suchý struk, ktorý bol kedysi ľudskou bytosťou. Proces vysúšania sa však začínal ešte pred smrťou. Smrteľne chorý, ktorý sa zmieril so svojím osudom, vypil nápoj s veľkým množstvom soli. V prípade veľkých dávok tohto nápoja išlo o smrteľný jed. Keď človek zomrel, jeho telo očistili bylinkami a smútiaci mu fúkali do úst aj na telo tabakový dym. Napokon telo na celé týždne zavesili nad tlejúci oheň. Keď sa proces mumifikácie skončil, mŕtveho obradne uložili na odpočinok do oválnej ozdobne vyrezávanej drevenej rakvy a pochovali hlboko do jaskynnej hrobky.

Vedci sa domnievajú, že tieto múmie po prvýkrát vytvoril kmeň Ibaloi niekedy medzi rokmi 1200 a 1500 n. l. Múmie, ktorých presné umiestnenie vláda nezverejnila kvôli sérii krádeží v roku 1900, možno nájsť až po piatich hodinách jazdy autom do hôr do dedín Kabayan a potom po ďalších piatich hodinách výstupu po strmých kamenných schodoch. Tam múmie zostávajú v jaskyniach Timbac, stále schúlené v pôvodných rakvách. Táto prax mumifikácie zanikla v roku 1500, keď Španielsko kolonizovalo Filipíny.

Dnes sú múmie ponechané vo svojich prirodzených jaskyniach s pomerne malým zabezpečením a boli označené za jedno zo 100 najohrozenejších miest na svete. Úradníci vedia o ďalších 50 až 80 múmiách, ale ich polohu nechcú uviesť zo strachu pred vandalizmom. Miestni obyvatelia stále vzdávajú úctu týmto vystaveným múmiám obetami, ako sú gin a jedlá z kuracieho mäsa, čím sa uisťujú, že mŕtvi sú dobre živení a majú sa v posmrtnom živote dobre. Niekoľko múmií je vystavených aj v malom múzeu v Kabayane.