Tento starobylý vápencový kaňon v kazašskej oblasti Mangystau má prvky, ktoré vyvolávajú nápadité prirovnania, od pórovitej bielej čokolády až po vybielený koralový útes. Steny kaňonu sú vyryté skalnými mriežkami v symetrii včelích plástov, štruktúra pripomína holú kostru na miestach, kde biely piesok stvrdol na kosť. Morské živočíchy, rastliny a minerály, z ktorých sa kaňon skladá, sa tu usadili pred viac ako 40 miliónmi rokov, keď boli tieto územia ponorené pod dávno zaniknutým oceánom Tethys.
Neobvyklé zloženie materiálov a rozdielna rýchlosť erózie vyústili do jedinečných útvarov, pričom procesu sochárstva napomáhajú občasné dažde, ktoré ostria hrany a dolaďujú rohy. Počas celého dňa sa slnečné lúče pod uhlom snažia preniknúť do skalného labyrintu, ale s výnimkou krátkeho obdobia priameho poludňajšieho slnka je kaňon väčšinou nepreniknuteľný, svetlo je blokované vlnitými skalami zamrznutými uprostred zlomu nad hlavou. Steny sa môžu dvíhať až do výšky šiestich metrov, zatiaľ čo pukliny sa ponárajú do hĺbky. Úzke chodby sa rozširujú do priestrannejších chodieb, ktoré formuje prudko sa valiaca voda, ktorá si razí cestu kaňonom. Kaňon nie je výnimočne veľký, ale rozmanitosť útvarov a perspektív ponecháva priestor na skúmanie.
Kaňon sa vďaka ostrým skalám, meniacemu sa svetlu a dramatickým útvarom porovnáva s arizonským Antelope Canyonom, avšak podobnosť má svoje hranice. Tam, kde je Antelope Canyon zafarbený v slnkom zaliatych odtieňoch a hojne navštevovaný turistami, je Ybykty pustý, bez farieb a davov.
