Na konci 19. storočia bola len hŕstka ľudí, ktorí si mysleli, že kremácia je dobrý nápad. Aktívne sa snažili presvedčiť ostatných ľudí, že kremácia je moderný, hygienickejší a menej priestorovo náročný spôsob nakladania s mŕtvymi.
Jedným z týchto prvých aktivistov bol holandský spisovateľ Eduard Douwes Dekker, známejší ako Multatuli. V čase jeho smrti bola kremácia v Holandsku stále nezákonná, takže keď bol spopolnený, jeho popol bol prevezený na cintorín Westerveld.
V roku 1913 postavil slávny architekt Willem Dudok prvé krematórium v Holandsku. Navrhol aj prvé urny, ktoré sa tiež nachádzajú vo Westervelde. Až v roku 1955 boli kremácie plne legalizované, ale krematórium vo Westervelde napriek tomu fungovalo od roku 1914.
