Lanové sklzy v Guayabetal

Pokiaľ chceš prekonať údolie Rio Negro neďaleko Guayabetal, máš dve možnosti: štvorhodinový výšľap po prudkom chodníku cez džungľu, alebo adrenalínovú jazdu po lanovom sklze zavesenom vo výške 396 metrov nad zemou. Väčšina miestnych obyvateľov volí druhý spôsob.

Lanový sklz je jednoduchý vynález: Skladá sa z povrazu, ktorý tvorí sedadlo, ktorý je hákom pripevnený ku kovovému lanu, a dreveného jarma zaveseného ku sklzu, ktoré slúži ako brzda. 800 metrov dlhý sklz trvá necelých 30 sekúnd.

Jazda však nie je celkom bezpečná, podľa záznamu tu zomrelo už 22 osôb. Zatiaľ posledné úmrtie nastalo v roku 2004, kedy 34 ročný muž prišiel o hlavu, keď sa snažil zlaniť spoločne s ďalšími dvoma osobami, ktoré mal k sebe pripevnené (tie obe prežili). Skôr ten samý deň sklz využil pre prepravu dvoch postelí, búdy pre psa, kuriat, televízie, rádia a troch stoličiek bez jediných problémov.

Na konci 90. rokov 20. storočia bogotská televízna stanica v správach vysielala reportáž o šesťročnom chlapcovi, ktorý žil na druhej strane rokliny, než kam chodil do školy, a tak sa pomocou lanového sklzu prepravoval každý deň na vyučovanie. Reportáž vyvolala pobúrenie a verejnosť žiadala strhnutie lán, pretože však údolie leží na hranici dvoch kolumbijských štátov, Mety a Cundinamarcy, nie je jasné, kto o sklze rozhoduje. V roku 2001 vláda nariadila zničenie 18 sklzov.

Miestny obyvatelia si tento krok však vyložili ako ohrozenie ich životného štýlu a nerešpektovanie miestnych tradícii, pretože tento spôsob prepravy využívali už celé generácie. Starosta Guayabetal obdržal niekoľko vyhrážok smrti, pretože vraj strhnutie sklzov podporil, za čo ho čaká „drevené pyžamo“, teda rakva. V časopise El Tiempo miestny muž, ktorý sklzy využíval denne už cez dvadsať rokov, napísal: „Pokiaľ sa vláda toľko bojí o bezpečnosť, mala by zakázať lietadlá. Nedávno jedno spadlo v USA a všetkých 260 pasažierov zomrelo.“ Na protest proti strhnutiu ďalších sklzov sa istá miestna žena zviezla do stredu jedného z nich, kde úmyselne visela niekoľko hodín.

Nakoniec boli až na štyri sklzy všetky ostatné odstránené. Na severnej strane údolia bola postavená škola, aby sa do nej deti už nemuseli týmto spôsobom každý deň dopravovať. Miesto toho však teraz do Guayabetal po sklze jazdia raz týždenne učitelia, ktorí sa domov vracajú vždy len na víkend.