Majdanek

Bývalý koncentračný tábor na juhovýchode Poľska je síce menej známy ako Osvienčim, má s ním však veľa spoločného. Hoci je Majdanek menší ako Osvienčim, všeobecne sa predpokladá, že rovnako plnil dvojitú funkciu koncentračného tábora a zároveň špeciálneho vyhladzovacieho tábora. Na samom počiatku išlo takisto o tábor pre politických väzňov, vojnových zajatcov a Židov. Sprvu to bol pracovný tábor, ale počas operácie Reinhard sa tiež stal miestom systematického vyvražďovania.

Aj tu sa používal jedovatý plyn cyklón B. Majdanek bol prvým táborom, ktorý Spojenci oslobodili, presnejšie Červená armáda, a to už v lete 1944. Velitelia SS museli tábor opustiť v chvate, a tak nestihli zničiť kompromitujúce dôkazy o systematickom vyvražďovaní, ktoré prebiehalo aj inde. Tábor preto padol do sovietskych rúk viac-menej nedotknutý. Bol to prvý skutočný a priamy pohľad Spojencov na nacistické zverstvá páchané v týchto komplexoch. Celkový počet zavraždených sa spočiatku preceňoval, podľa norimberských procesov ich boli státisíce. Konzervatívnejší odhad dnes hovorí zhruba o 80 000 obetiach Majdanku.

Miesto sa premenilo na pamätník dokonca ešte pred koncom druhej svetovej vojny. Dnes tu môžete vidieť dva rady drevených barakov a rad ďalších budov slúžiacich ako dielne. Krematórium a plynové komory sú úplne nedotknuté, dokonca je tu vystavená kopa kanistrov s cyklónom B. V jednom z barakov sú topánky obetí v obrovských klietkach z pletiva, ktoré svedčia o rozmere vyvražďovania v tábore.

Pri hlavnej ceste stojí obrovský betónový pamätník v typicky sovietskom štýle. Vedľa neho sa nachádza múzeum tábora. Majdanek nie je taký rozľahlý ako Osvienčim a múzeum nie je také nablýskané a moderné ako niektoré podobné spomienkové múzeá v Nemecku, má však nesmierny význam práve preto, lebo sa zachoval vo svojej nedotknutej autentickej podobe. Navyše sem chodí len zlomok návštevníkov, ktoré musí zvládnuť Osvienčim.