Hattusha

O Chetitoch sa v Starom zákone hovorí ako o úctyhodných sokoch Izraelitov a ich Boha. Predsa sa však až do 19. storočia mohli historici opierať len o niekoľko týchto biblických zmienok o starobylom národe. Zdalo sa, že unikali pozornosti akýchkoľvek starovekých zapisovateľov histórie a z ich rozľahlého impéria na Strednom východe a v Stredozemí neostal ani len úlomok keramiky. Keďže Chetiti zmizli prakticky bez stopy, neustále panovali pochybnosti o tom, či tento národ vôbec niekedy jestvoval. Napokon, ako by mohli ľudia, o ktorých sa hovorilo jedným dychom spolu s Babylončanmi a Asýrčanmi, len tak zmiznúť z povrchu zeme? Neboli len výsledkom nesprávnej interpretácie starobylých textov? Len nešikovným pochybením starovekého pisára, ktorému sa pošmyklo pero či dláto?

Prípad chetitského impéria sa však znovu vynoril v roku 1799, keď Napoleonovi vojaci objavili v Egypte Rosettskú dosku. Tá bola kľúčom k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov a ukázalo sa, že egyptské texty sú plné zmienok o ich rozporoch s Chetitmi. Záznamy opisovali aj jednu mimoriadne dramatickú bitku medzi armádami egyptského kráľa Ramessa II. a chetitského kráľa Muvatalliša II. Odohrala sa okolo roku 1279 pred n. l. na hraniciach súčasnej Sýrie a Libanonu. Aj keď bola egyptská verzia udalostí zrejme zaujatá, niet pochýb o tom, že Chetiti boli pokrokový a silný národ, ktorého kráľovstvo zaberalo rozsiahlu oblasť Stredného a Blízkeho východu. A pretože naďalej nejestvovali žiadne hmatateľné dôkazy o ich existencii, celý príbeh bol ešte oveľa záhadnejší.

Našťastie sa v roku 1834 francúzsky architekt a archeológ Charles Texier rozhodol podniknúť expedíciu do Anatólie v Turecku. Približne 160 kilometrov od súčasného hlavného mesta Turecka Ankary odkryl monumentálne ruiny kedysi obrovského mesta Boğazkale spolu s menšími pozostatkami chrámu alebo svätyne o približne kilometer a pol ďalej v Yazilikayi. Texier však zomrel skôr, než vyšla najavo plná dôležitosť jeho objavu. V nasledujúcich desaťročiach naďalej pokračovali práce na lokalite, až napokon nemecký archeológ Hugo Winckler konečne s určitosťou identifikoval ruiny ako mesto Hattusha, dovtedy len domnelé stredisko Chetitskej ríše.

Archeologické dôkazy datujú Hattusha až do 3. tisícročia pred n. l. Stopy uhlíka tiež dokazujú, že Chetiti postavili svoje hlavné mesto na troskách predchádzajúceho vyhoreného mesta. To vzniklo v ranej dobe bronzovej, ale okolo roku 1700 pred n. l. zhorelo do tla. Dlho prevládal názor, že rovnaký osud postihol aj metropolu Chetitov, a to po nájazdoch takzvaných morských národov okolo roku 1190 pred n. l. Po tomto dátume sa už v dobových záznamoch zmienky o Chetitoch prakticky nevyskytujú. Najnovšie výskumy však naznačujú, že mesto bolo už v tom čase čiastočne opustené a jeho zánik nebol dôsledkom takej náhlej a násilnej udalosti. No vieme, že v rôznych obdobiach histórie musel chetitský Hattusha čeliť útokom nepriateľov a okolo roku 1400 pred n. l. pri nájazde dobyvateľských kmeňov takmer zanikol. Po tejto udalosti mesto zdvojnásobilo svoju veľkosť a prestavali ho. Vybudovali nový systém opevnení, ktorý mal vyše 8 km, a pridali aj druhý ochranný múr s vežami. Vstupy do mesta zdobili pôsobivé reliéfy. Dodnes ich môžeme vidieť na čiastočne zrekonštruovaných bránach do mesta so strhujúcimi názvami: Levia brána, Brána sfingy a Brána boha bojovníkov.

Vo vrcholnom období zaberal Hattusha plochu 165 hektárov a bol jedným z najväčších hlavných miest starovekého sveta. Pozostával zo staršieho dolného mesta, ktorému dominovala kráľovská akropola, paláce a najsvätejší Chrám boha počasia alebo boha búrky, a z novšieho horného mesta, ktoré malo podľa neskorších vykopávok samo najmenej dvadsaťšesť ďalších svätýň.

Chetiti neboli len silno nábožensky založení, ale aj vzdelaní. Dosvedčuje to objav z konca 19. storočia, pri ktorom sa v Hattusha našli tisícky hlinených doštičiek s hieroglyfickým písmom, ktoré sa síce podobalo na klinové písmo používané Asýrčanmi, Babylončanmi a Peržanmi, ale až dovtedy bolo úplne neznáme. Keď sa písmo podarilo rozlúštiť, všetky tieto dokumenty poskytli bádateľom podrobný prehľad o živote a fungovaní Chetitskej ríše a jej vzťahoch s odvekými nepriateľmi, napríklad s Egypťanmi. Neprezradili však, ako a prečo Hattusha upadla, a čo sa stalo s jeho kedysi mocnými obyvateľmi.